kroky smerovali na SPŠ Hutnícku a Gymnázium na Alejovej ulici, kde niečo vyše pol hodiny debatoval s mladými hutníkmi a gymnazistami. Ako hovorí: "V Košiciach pozná svoju kanceláriu, svoj dom, košické letisko a túto školu."

Prezidenta Navettu privítal riaditeľ oboch škôl, Ing. Ladislav Makó CSc., potom sa slova chopil prezident Navetta. V prvých vetách úvodného príhovoru začal viacmenej s humorom, vyjadril ľútosť nad prehrou košických hokejistov s bratislavským Slovanom. Dokonca sa pochválil, že v minulosti veľa športoval a hrával hokej. Takisto spomenul aj dôležitosť, dokonca nutnosť, ovládať celosvetové jazyky, predovšetkým angličtinu. Ďalej hovorí, že: "Na Slovensku je obrovský potenciál, mladí ľudia na východe budú budovať a pomáhať meniť k lepšiemu východoslovenský región tak, aby sa približoval ostatnému Slovensku."

Vo fabrike USS Košice momentálne pracuje 50 absolventov hutníckej priemyslovky a obe strany veria, že tieto počty sa budú každým rokom zvyšovať. Práca v USS je lákavá aj z finančnej stránky, na terajšie pomery východu sú platy v nej nadpriemerné. Avšak v celosvetovom meradle sa vo výške platov pracovníci 'bahnia' niekde na dne platového rebríčka. Na úkor toho, že príjmy pracovníkov fabriky patria medzi najnižšie spomedzi ostatných fabrík, je táto ako jediná továreň na svete z daného odvetvia USS zisková. Je teda otázkou, či sa niekedy podarí rapídne zvýšiť platy. Zákonitou odozvou na to by totiž bola stratovosť fabriky. Avšak späť k diskusii s prezidentom Navettom...

Nakoľko si Christopher Navetta vyhradil len niečo vyše hodiny času na návštevu školy, otázok padlo len málo. Bolo logické, že tie sa budú týkať vojny v Iraku a našej integrácie do západných štruktúr. Všetky, až na jednu, zazneli vo viac, či menej podarenej školskej angličtine. Na otázku, aký má názor na konflikt na Arabskom polostrove, odpovedal: "Vojna ako taká je určite nechcená, vidím v nej veľa negatív, avšak verím, že jej koniec sa už blíži. Môj názor na akúkoľvek vojnu je, že je to peklo, ktoré nechce nikto zažiť."

Keď padla otázka, čo by mali žiaci vyštudovať, aby sa stali aj oni prezidentom, odpovedal: "Na to, čo vyštudovať a ako sa stať prezidentom nepoznám presnú odpoveď, ale ja som študoval na High school, neskôr som chodil na americký college, potom som absolvoval postgraduálne štúdiá a 34 rokov som pracoval v USS. Až potom som sa dostal do tejto funkcie. Avšak nie je to len o škole a učení sa, ide aj o to, ako sa človek prejaví. Isteže treba byť aj dobre vzdelaný, mať silné akademické vzdelanie, ale v praxi treba vedieť riešiť problémy a vedieť vychádzať s ľuďmi." Tlmočník ešte dohodil: "Na Slovensku to voláte dobrý sedliacky rozum." Zvedavým študentom nedalo nespýtať sa "prezidenta" Navettu, že aké boli jeho školské výsledky v časoch jeho mladosti. Navetta sa len potuteľne usmial: "To radšej uviesť nechcem, je potrebné vedieť pracovať s ľuďmi, tie vedomosti sú menej podstatné."

Nakoniec sa žiaci osmelili položiť otázku, ktorú kladú všetci študenti svojim cudzokrajným návštevám. Aký je rozdiel medzi Slovenskom a tou ich krajinou, ľuďmi, menatlitou... "Základné potreby a cítenia majú ľudia všade rovnaké... Dramatické rozdiely v mentalite Američanov a Slovákov neexistujú. Isteže sú, ale len také drobnosti."

Debata vyše stovky študentov zbehla ako voda, v závere ešte riaditeľ škôl ocenil prezidenta Navettu čestnými zlatými plaketami SPŠH a gymnázia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.