ktorý by nahradil dnešné rotujúce predsedníctvo v únii.
Giscard predložil včera na neverejnom zasadnutí 13-členného prezídia Konventu návrhy článkov o rozdelení právomocí medzi inštutúciami únie. Jeho členovia budú o návrhoch diskutovať ešte aj dnes a zajtra potom dostanú články všetci členovia Konventu na plenárnej schôdzi.
Z dostupných informácií vyplýva, že Giscard včera navrhol vytvorenie stáleho predsedníctva EÚ, posilnenie právomocí Európskeho parlamentu a predsedu Európskej komisie, jeho voľbu europoslancami a vytvorenie európskeho ministra zahraničných vecí zlúčením dnešných funkcií komisára pre vonkajšie vzťahy a vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku.
Giscard navrhol vytvorenie stáleho predsedníctva napriek nesúhlasu takmer dvoch desiatok menších súčasných i budúcich štátov únie, vrátane Slovenska. Argumentuje tým, že do úvahy okrem počtu krajín treba brať aj veľkosť populácie, ktorú zastupujú. Šesť veľkých štátov na čele s Britániou, Francúzskom a Nemeckom, ktoré sú zástancami stáleho prezidenta, bude v rozšírenej únii predstavovať 77 percent populácie. Väčšina populácie je teda za stále predsedníctvo, upozorňujú ľudia okolo Giscarda. Malé krajiny sa však boja, že úrad stáleho predsedu Európskej rady, ktorá zastupuje členské štáty, posilní postavenie veľkých a zníži vplyv malých. Chcú preto zachovanie rotujúceho predsedníctva a silnejšiu EK, ktorá je nadnárodným orgánom. Aj keď bývalý francúzsky prezident navrhne to, čo chcú počuť Londýn, Berlín a Paríž, veľké krajiny nebudú mať zatiaľ nič vyhraté. Väčšina členov predsedníctva má totiž odlišný názor, nehovoriac o 105 delegátoch Konventu. Aj keby zhromaždenie nakoniec 20. júna na summite v Solúne predložilo ústavu so stálym prezidentom, pôjde len o jej návrh. Jej definitívnu podobu však prijme až nasledujúca medzivládna konferencia členských štátov, ktorá rozhoduje jednomyseľne. Ktorákoľvek z menších krajín bude teda môcť vytvorenie prezidenta blokovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
