krajine zatiaľ niet žiadneho masového hladovania. Som optimista, že v Iraku sa nám podarí prácu zvládnuť. Bude to monumentálny projekt, no máme potrebné skúsenosti. Zásobovania ide veľmi dobre," uviedol výkonný riaditeľ WFP James Morris v Kodani. Dánsko je v potravinových programoch druhým najväčším darcom v rozpočte na jedného obyvateľa. Morris vyjadril nádej, že darcovské krajiny kvôli súčasným zvýšeným záväzkom voči Iraku neznížia svoju pomoc ostatným regiónom vo svete. "Ľuďom v Iraku môžu o niekoľko týždňov dôjsť potraviny, no mnohí Afričania nemajú jedlo žiadne. Snažíme sa zabezpečiť, aby to mali naši ľudia na pamäti," dodal riaditeľ WFP, úradu OSN pre potravinovú pomoc vo svete.
WFP ako najväčšia organizácia svojho druhu na svete spustila v Iraku program, ktorý by podľa Morrisa mohol byť najväčšou samostatnou humanitárnou operáciou v histórii. Odhaduje sa, že potravinová pomoc pre Irak bude stáť 1,3 miliardy dolárov za tri mesiace. Obyvatelia 26-miliónového Iraku majú zásoby potravín ešte na niekoľko týždňov. Pre dodávky ďalšej pomoci sú k dispozícii štyri vzdušné koridory z Turecka, Iránu, Sýrie a Jordánska. WFP chce v priebehu niekoľkých dní otvoriť aj piaty, ktorý by umožnil dodávky potravín cez juhoiracký prístav Umm Kasr. Pred vojnou bolo až 60 percent Iračanov priamo závislých na programe OSN Ropa za potraviny. Cieľom programu bolo zmierniť dopad tvrdých hospodárskych sankcií, ktoré uvalila OSN na Irak v roku 1991 za jeho inváziu do Kuvajtu. Program Ropa za potraviny umožňoval Iraku vyvážať ropu a využívať výnosy z jej predaja na nákup potravín, liekov a ďalšieho tovaru pre civilnú potrebu. Program prerušil tesne pred začiatkom americko-britských útokov generálny tajomník OSN Kofi Annan. Bezpečnostná rada OSN ho však čoskoro jednomyseľne obnovila a "WFP sa naňho bude opäť významne spoliehať", uviedol Morris.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
