vápence a na nich sa viaže špecifická flóra a fauna, ktorá vytvára z Belianskych Tatier jednu z najcennejších prírodných rezervácií na Slovensku vôbec.
Najvyšším vrcholom hrebeňa Belianskych Tatier je Havran (2 151 m), dobre známy verejnosti najmä z pohľadu od Ždiaru, kde spolu so Ždiarskou vidlou (2 142 m) tvorí typickú dominantu okolia. Vrchol Havrana má charakter vápencovej pyramídy s viacerými krasovými útvarmi, typickými pre toto územie. V masíve tohoto vrchu sa zároveň nachádza severozápadná stena Malého Havrana, ktorá je najvyššou v Belianskych Tatrách.
Havran je veľmi cenným príkladom z hľadiska pochopenia zložitosti geologickej a geomorfologickej stavby územia Slovenska. Belianske Tatry majú pomerne zložitú stavbu príkrovov a obalových sérií, ktorá je markatná najmä pri pohľade z juhozápadu, napríklad z Lomnického štítu. Odolnejšie horniny (vápence, dolomity) tu vystupujú vo forme skalných stupňov, stien a svahov, mäkšie horniny (bridlice a slieňovce) podliehajú rýchlemu odnosu a dnes majú formu plochých, miernejších úbočí a sediel. V miunulosti bola práve skupina Havrana a Ždiarskej vidly jedným z najvyhľadávanejších cieľov geologických exkurzií na Slovensku, doslova učebnicou priamo v teréne.
Zo spomínaných podzemných krasových fenoménov je známa predovšetkým Tristárska priepasť, 201 m hlboká a 502 metrov dlhá, ktorá leží na severnom úpätí Havrana. Je to fluviokrasová priepasť s aktívnym vodným tokom, pričom jej hĺbka ju radí na 10. miesto v tomto ukazovateli medzi jaskynnými priestormi Slovenska.
V masíve Havrana sú aj ďalšie podzemné priestory - Havrania priepasť, hlboká približne 45 metrov a Havrania diera, 120 metrov dlhá, s ľadovou výzdobou.
Havran patrí do Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry a je súčasťou Tatranského národného parku.
BEDEKER
Prístup: Celé Belianske Tatry sú od roku 1978 uzavreté pre turistiku z dôvodu ochrany prírody. Výnimkou je platený náučný chodník Monkova dolina - Kopské sedlo. Nádhernú túru treba začať v Ždiari (896 m), odkiaľ vedie zelená značka až ku horárni pri ústí Monkovej doliny (1 h). TU sa začína jednosmerný náučný chodník. Ten vedie najskôr lesom, postupne sa dostáva nad jeho úroneň a v očarujúcom prostredí stúpa až na hlavný hrebeň, do Širokého sedla (1 826 m, 3 a 1/4 h), odkiaľ sa ponúkajú prekrásne pohľady na vrchy v hlavnom hrebeni, okrem iného aj na Havran a Ždiarsku vidlu. Chodník zostupuje až do Kopského sedla (1 750 m, 4 h), odtiaľ vedie kombinácia modrej, neskôr zelenej značky okolo Veľkého Bieleho plesa ku chate Plesnivec (1 290 m, 5 a 3/4 h) do Tatranskej kotliny (760 m, 7 h).
Zaujímavosti okolia: Belianska jaskyňa, dolina Zadné Meďodoly, Dolina Siedmich prameňov, Dolina Kežmarskej Bielej vody, Dolina Zeleného plesa, Javorová dolina, Jahňací štít (2 230 m), Veľká Svišťovka (2 038 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
