ŽELEZNIČNÉ MODELÁRSTVO
Tendrovky, ktoré mali usporiadanie osi 2'D2' premávali všade tam, kde sa pri malom osovom zaťažení vyžadovala väčšia sila, dokonca aj pri vyššej rýchlosti. Prvé parné lokomotívy takéhoto vyhotovenia jazdili v Španielsku od roku 1913. Postupne nimi disponovali francúzske, holandské i československé železnice.
Tendrovky francúzskeho typu parného pohonu vyprojektovala železnica PLM a Ústredný projektový úrad transportu (OCEM). Lokomotívy určené na prímestskú dopravu v okolí Paríža a na ťahanie rýchlovlakov s čestnými zastávkami sa vybavili kotlom Belpaire. Do plechového, málo pevného podvozku sa ku ostatným pevným osiam osadila tretia prepojená os s možnosťou posuvu do strán. Predný a zadný otočný podvozok umožňoval pružný pohyb do strán. Štyri parné cylindre sa nachádzali v jednom priečnom opláštení. Vonkajšie vysokopružné cylindre hnali druhú a vnútorné nízkopružné prvú prepojenú os. Ústrojenstvo súvadla typu Heusinger sa nachádzalo iba na vonkajšej strane kolies. Lokomotívy mali dve zariadenia na ovládanie regulátorov, rozvodov aj bŕzd, čo uľahčovalo riadenie počas jazdy dozadu, t. j. mali dva stanovištia strojníka v kabíne. Základné technické údaje prezrádzali už spomínané nízke osové zaťaženie 16 t pri čistej hmotnosti lokomotívy bez tendra 117 t. Povrch roštu bol 3 m2 a tlak pary v kotle 16 atm. Maximálna rýchlosť sa približovala hodnote 95 km/h - takouto rýchlosťou dokázali utiahnuť vlak o hmotnosti 400 ton. Do roku 1929 sa celkovo vyrobilo 120 lokomotív tejto série pre železnice pLM. Tridsať sa dodalo alsasko-lotrynskej železnici a tridsaťjeden so závorovými súvadlami železnici PLM. Po istom čase bolo vyrobených ďalších 100 lokomotív tejto série, ale už s kolesami menšieho priemeru. Prevádzka radu 242 AT sa skončila v roku 1968.
Modelové lokomotívy 242 AT sa vyrábali zväčša vo Francúzsku a Belgicku v malých sériách, čo sa žiaľ odrazilo na ich zanedbateľnej rozšírenosti v iných častiach Európy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
