FILATELIA
O pokusných razbách sme už niekoľkokrát písali, napriek tomu sa budeme venovať opäť tejto problematike. Autor prvých československých mincí, Otakar Španiel sa zúčastnil na súťaži celkovo s 23-jednostrannými návrhmi. Niektoré z návrhov vyrazila viedenská mincovňa do bronzu a niklu v malom náklade. Tieto pokusné razby boli prvými mincami československej republiky a patria k veľkým numizmatickým vzácnostiam. Pre návrhy jednotlivých nominálov volil profesor Španiel taký motív, aby mali nápadný vzhľad. Tak vznikli návrhy s obilím, lipovou ratolesťou, cukrovou repou a s výsekom Karlovho mosta.
V tom období platili v cudzine našim cukrom. K symbolickému zväčšeniu tohto povojnového platidla, na návrh na snímke sa dostala cukrová repa. Je to návrh, ktorý sa nerealizoval a patrí k unikátom. Profesor Španiel považoval tento návrh za najúspešnejší a ľutoval, že sa táto minca nikdy nedostala do obehu. Nechýbal medzi návrhmi ani sokol a frank, napokon však zvíťazila tradičná koruna, ktorá v monarchii začala obiehať v roku 1892. S razbou mincí sa štát ponáhľal, nebol ani čas jednotlivé návrhy objektívne posúdiť.
Československé vojsko obsadilo Kremnicu 15. 12. 1918. Mincovňu prevzal do československej správy Ing. Aurel Lehotský už nasledujúci deň. Dňa 13. 1.1919 bolo v Žiline zriadené Generálne finančné riaditeľstvo, ako najvyšší finančný úrad Slovenska. Prvým československým riaditeľom mincovne sa stal Dr. Rudolf Grund a jeho zástupcom Ing. Karol Kuča. Práca v mincovni sa obmedzila na záchranu majetku, ktorý tam ostal po rozpade monarchie. Dňa 2.5.1919 sa definitívne rozhodlo, že mincovňa ostane naďalej v Kremnici. Tu sa začínajú dejiny československých mincí ku ktorým sa ešte vrátime. Skúšobné razby by chcel mať každý zberateľ vo svojej zbierke, máloktorému sa to však podarí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
