dcérky a trojročného syna, slovenský reprezentant a člen jaklovského športového klubu Severan. Jazdec psieho štvorzáprahu Ján Keruľ.
Momentálne už má po sezóne, psie záprahy sú totiž predovšetkým zimnou záležitosťou. "Keď už nie je sneh, sane v záprahu mením za trojkolku," hovorí J. Keruľ. V "bezsnehovom" období trénuje so svojimi tromi aljašskými malamutmi a jedným grónskym psom tak, že on beží popri psoch ťahajúcich pneumatiky (to je zároveň jeho I. prípravná predsúťažná fáza), potom psy uháňajú bez pneumatík a on šliape na bicykli (II. fáza) a nakoniec ho už štvorzáprah ťahá na trojkolke (záverečná III. fáza).
Psie záprahy behá (áno, "behá") tento Jaklovčan od roku 1999. "Vtedy to bola riadna sranda, mal som len dvoch psíkov a žiadnu kondičku, a tak to aj vyzeralo," spomína. Na čo kondičku? Veď ho predsa ťahajú psy! opýta sa laik. "To je omyl. V psích záprahoch platí pravidlo číslo jeden - kto nebehá, nevyhrá. Psy síce vyštartujú ako strely, ale príde kopec a tam už treba psom pomôcť. Iste, nemusel by som zostúpiť zo saní a bežať, môžem sa len viezť, veď nejako by ma utiahli, ale ten, kto chce vyhrať, musí pobehnúť a psíkom pomôcť," vysvetľuje J. Keruľ.
Preteky psích záprahov sa idú dva alebo tri dni, trať je každý deň rovnaká, máva okolo osem kilometrov, jazdci štartujú s minútovým odstupom a ich cieľom je dosiahnuť čo najlepší čas. "Ten závisí od členitosti terénu, tých osem kilometrov mávam za 36, 37 minút, ale môže to byť menej i viac, to vyložene závisí od trate."
Existujú súťažné kategórie "O" (otvorená najprestížnejšia), v ktorej môže tvoriť záprah ľubovoľný počet psov severských plemien, v A-čku beží osem štvornohých pretekárov, v B šesť, v C štyri (Keruľ) a v D dva. A tieto kategórie sú ešte vnútri rozlíšené: v B1, C1, D1 bežia len husky, v (Keruľovej) kategórii C2 a v D2 môžu behať iba malamuti, grónske psy alebo samojedi. Okrem týchto "čistokrvných severských plemien" môžu bežať v osobitých kategóriách (napr. v C-čku) aj takzvaní alaskáni krížení psíci, pri ktorých pretekárovi nejde o krásu či povahu, ale čisto len o rýchlosť. Ján Keruľ sa rozhodol pre tú ťažšiu cestu získať čo najviac z čistokrvného plemena, bezo zmeny jeho vzhľadu a povahových vlastností, a tak tieto plemená zachovať.
"Husky je rýchlejší, váži len asi 25 kíl, malamut a grónsky 35-40, preto sú pomalší." Cena šteňaťa grónskeho psa sa pohybuje okolo 15-tisíc korún, malamuta kúpite od päťtisíc. Pretekárske psi majú v sebe inštalované čipy, ktoré sú špeciálnym zariadením "prečítané" v cieli a kontrolujú sa s údajom v "pase", ktorý má okrem jazdcov aj každý jeden havkáč.
Keruľovi psíkovia sa volajú Colin, Fredy, Ares a Inuk a sú starí dva, dva, tri a päť rokov. "Záprahy behajú bežne psy do šiestich-siedmich rokov, ale niekedy aj desaťročné, závisí od zdravotného stavu psa. Po dovŕšení 12 mesiacov sa im robí röntgen, či majú v poriadku kĺby. Ak má totiž pes zlé kĺby, mohol by mať pri pretekárskej záťaži už v šiestich rokoch veľké problémy." J. Keruľa pozná celá dedina, nečudo, keď sa po nej preháňa so svojím psím záprahom. "Beriem to ako užitočný tréning, že po dedine beháme okolo ľudí, lebo aj na pretekoch je popri trati veľa divákov, kričia, ujúkajú, prebehujú cez trať, na to musia byť psi pripravení. Je dobré, aj keď sem-tam prebehne popri psoch mačka, na to musia byť zvyknuté, stalo sa raz totiž, že na pretekoch prebehla cez trať líška a za ňou sa vzápätí pustili preč do poľa tri pobláznené záprahy..." Na pretekoch sa prihodia kadejaké úsmevné veci. "Raz som sa už blížil do cieľa, chýbalo 15 metrov, ale zrazu so mnou na rovinke buchlo o zem aj so saňami..."
A akože sa vôbec J. Keruľ dostal k psím záprahom? "Vždy sme mali doma psíka, potom istý čas nie, ale narodila sa dcérka a potom rodinná rada rozhodla, že psík bude. Tak som položil na stôl atlas psov a povedal som - vyberte si, akého len chcete, akurát chcem, aby bol čistokrvný. A manželka s dcérkou vybrali aljašského malamuta." Tento šport, ktorému sa na Slovensku súťažne venuje asi 70 pretekárov a slovenská reprezentácia na posledných MS bola deväťčlenná, nie je finančne jednoduchý. "Aj keby som ho bral len rekreačne, tak i tak by ma veľa stál, veď už len samotná doprava autom na súťaže po celom Slovensku je nákladná. Istý čas som si zapisoval výdavky, ale keď som raz zistil, že len do jedného psa som za pol roka vrazil desaťtisíc, prestal som s peňažnou evidenciou." Aj preto má J. Keruľ dve zamestnania, tou hlavnou profesiou je železničiar.
A sponzori? "Spoločnosť Acana mi poskytuje krmivo pre psy. Pomáha mi taktiež obecný úrad Jaklovce, ale mojím hlavným sponzorom je moja celá rodina. Na Slovensku mi na psie záprahy žiadny sponzor nedá 100-tisíc, ale keď chcem mať výsledky, musím mať aj dobré krmivo, aj výstroj, aj sa starať o seba..."
Každý zo štyroch Keruľových "zverencov" má v záprahu určenú svoju pozíciu. "Každého si v príprave vyskúšam na každom mieste, ako drží tempo, či neprebieha a nezamotáva sa." Flek najstaršieho, vodcu, je, prekvapujúco, vzadu. Keďže tento rok sa uskutočnili majstrovstvá sveta, budúci rok je na programe európsky šampionát (konajú sa takto striedavo). Bude v Taliansku a J. Keruľ na ňom so svojím "tímom" nechce chýbať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
