Veď krívaš po futbale každú nedeľu, podráždene zareagovala polovička.
Chodím, ale mohol by som aj prestať, z nedostatku času, z prebytku lenivosti alebo vymyslených chorôb a zranení, ktoré číhajú na každom kroku. A dokončím školu, aby si nepovedala, že si vraj dávam ľahké predsavzatia.
Rob ako chceš, ja si dám záväzky naozaj ťažké, mávla rukou a vysypala: Schudnem desať kíl, prestanem fajčiť a naučím sa anglicky.
Hmmmm, obdivne som pokyvkal hlavou i labkou a v duchu dodal: Len aby...
To sa udialo na prahu tohto roka. Včera som otvoril šampanské a spýtal sa polovičky, akože si to stojíme s novoročnými záväzkami.
Ja som bol so svojimi rýchlo hotový. Stále nefajčím, i futbal hrávam a zo školy ma ešte nevyhodili. A čo ty, drahá?
Čo vám budem hovoriť. Anglicky vie iba prikyvovať, fajčí spokojne ďalej a je rada, že schudla aspoň dve kilá. No, aspoň to vraví.
Vidíš, sedíš tu ako zmoknuté kura, kým ja oslavujem, poúčal som ju a pripojil múdrosť vekov. Človek si má dávať len také ciele, na ktoré dosiahne a o všetkom nesplniteľnom má iba snívať.
Dalo by sa tým aj skončiť, aj tak jej však závidím. Kým ja si pohodlne hliviem, ona má pred sebou hmatateľný cieľ.
