Sajlíja/Bagdad (TASR)
Azíz, ktorý tvrdil, že zomrie v dlhej a krvavej vojne s USA, naposledy verejne vystúpil v predvečer vojny, 19. marca, po tom, čo sa objavili chýry, že sa pokúsil dezertovať a že bol zastrelený. Azíz (67) bol jediným kresťanom v Saddámovej suite.
Americkí predstavitelia očakávajú, že Azíz môže poskytnúť dôležité spravodajské informácie, napríklad o zbraniach hromadného ničenia. Prezident USA George W. Bush vo štvrtok prvý raz pripustil možnosť, že Irak svoje zbrane hromadného ničenia zničil, alebo presunul. "Ich nájdenie si vyžiada čas. Ale vieme, že ich mal a - nech ich zničil, presunul, alebo skryl - zistíme pravdu," vyhlásil Bush v Ohiu.
Azíz - piková osmička zo série hracích kariet s fotografiami hľadaných - bol zasvätený do politických rozhodnutí Saddámovej vlády. Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa nemusí presne vedieť, kde sú zbrane hromadného ničenia ukryté, ale pravdepodobne má všeobecné informácie o irackom zbrojnom programe.
Iračania považujú bývalého vicepremiéra za najväčšiu rybu v amerických sieťach. Vysokopostavený predstaviteľ USA citovaný denníkom Washington Post oznámil, že Azíz pred rozhodnutím vzdať sa u Američanov sondoval, čo ho čaká v zajatí.
Americké jednotky zadržali vo štvrtok aj bývalého šéfa irackej rozviedky Farúka Hidžázího pri hraniciach so Sýriou. Spojené štáty ho obviňujú z toho, že v 90. rokoch plánoval zavraždenie bývalého amerického prezidenta Georgea Busha, ktorý v Bielom dome pôsobil počas vojny v Perzskom zálive (1991). K atentátu malo dôjsť počas Bushovej návštevy v Kuvajte.
Washington minulý týždeň - v čase zvýšeného napätia medzi USA a Damaskom - vyjadril predpoklad, že Hidžází sa nachádza v Sýrii. Zatiaľ nie je jasné, či pri Hidžázího zatknutí Sýria poskytla Američanom pomoc.
V polovici 90. rokoch - v čase neúspešného pokusu o atentát na Busha staršieho - bol Hidžází riaditeľom vonkajších operácií irackej tajnej služby Muchabarat. Napriek tomu, že jeho meno sa však nenachádza na americkom zozname 55 najhľadanejších Iračanov, Hidžází je považovaný za cenný úlovok.
Podľa Američanov sa Hidžází v decembri 1998 (vtedy bol ambasádorom v Turecku) v afganskom Kandaháre stretol s lídrom siete al-Káida Usámom bin Ládinom, ktorému USA pripisujú zodpovednosť za útoky z 11. septembra 2001.
Autor: As
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
