Praha (ČTK) - Hoci sa režisér Juraj Jakubisko
v súčasnosti často obhliada do minulosti (v kinách teraz beží veľká retrospektíva jeho 13 celovečerných filmov, ktoré vydáva i na DVD), svoj najlepší film podľa vlastných slov ešte nenatočil.
K svojim 65 narodeninám, ktoré oslávi v stredu, si praje: "Aby to nebola pravda, že už som taký starý. Aby som bol svojimi budúcimi snímkami kolegom i dnešnej generácie tvorcov a aby som zachoval zmysel
filmu - to jest naplniť diváka úžasom."
A kedy sa diváci dočkajú? Prípravy nového projektu s názvom Tretie pohlavie sú už v plnom prúde. Scenár má režisér dávno napísaný a producentka Deana Horváthová, herečka a Jakubiskova manželka, vraj už našla pre nový film i amerického koproducenta. Plánovaný rozpočet 20 miliónov amerických dolárov by tak mal údajne
umožniť angažovanie kvarteta zaoceánskych hercov.
Scenár filmu líči príbeh troch mužov a ich cesty za obyčajným rodinným šťastím. "Tretie pohlavie bude filmom o ľudskej duši. Bude filmom o tom, ako
sa zo života mladých ľudí vytrácajú city," hovorí Jakubisko.
Posledným celovečerným snímkom, který česko-slovenský režisér, rodák z Kojšova neďaleko Košíc, natočil, je Nejasná správa o konci sveta z roku 1997. Filmu, ktorý
rozpráva o obyvateľoch malej horskej osady, ktorí sú v krátkom časovom období vystavovani najrôznejším katastrofám, tlieskali diváci na 60 medzinárodných prehliadkach.
Juraj Jakubisko, ktorý chcel byť pôvodne výtvarníkom a kameramanom a od roku 1993 žije v Prahe, si zaň z festivalu v San Diegu odniesol ocenenie Najlepší režisér. V rovnakej kategórii bol tiež nominovaný na Českého leva. Toho sa ale dočkal až v roku 2001 a druhýkrát tohto roku: pred dvoma rokmi prevzal ocenenie za svoj plagát k filmu Kytice režiséra Františka A. Brabca a teraz za dloročný umelecký prínos domácej kinematografii.
Vo svojich filmoch, pri mnohých je aj autorom scenára i
kameramanom, sa vyžíva v imaginácii, popieraní konvencií a folklórnych odkazoch. Významný vpliv na jeho umelecký štýl malo nesporne miesto narodenia, už spomínaný Kojšov. Ešte v čase jeho dospievania tu boli živé zvyky a štýl predchádzajúcích storočí. Vidiecke motivy a folklór sa objavujú snáď v každom Jakubiskovom filme. Nech už majú podobu znázorneného rituálu, úryvku ľudovej piesne či detailu na kostýme.
Do pokladnice československej kinematografie patria jeho snímky "Kristove roky", "Zbehovia a pútnici", "Vtáčkovia, siroty a blázni", "Dovidenia v pekle, priatelia", "Postav dom, zasaď strom", "Nevera po
slovensky", "Tisícročná včela", "Sedím na konári a je mi dobre" a rozprávky "Perinbaba" a "Pehavý Max a strašidlá". Z posledných rokov si diváci pamätajú snímky "Lepšie je byť bohatý a zdravý, ako chudobný a
chorý", ktorý mal koncom vlaňajška obnovenú premiéru, či poslednú "Nejasnú správu o konci sveta".
Väčšina jeho filmov získala mnoho uznaní a cien, najväčšiemu ohlasu sa tešila "Tisícročná včela" a "Nejasná správa o konci sveta". Sám autor na adresu svojich slávnych filmov hovorí: "Všetky by som
mohol urobiť lepšie, jediné moje naozaj umelecké dielo, ktoré má hlavu a pätu, je môj syn."
Za veľký úspech považuje takisto svoje manželstvo s Deanou Horváthovou: "Myslel som, že so mnou vydrží nanajvýš tak pol roku. Vydržala to dodnes, naviac sa stala producentkou a vyháňa ma z ateliérov od maľovania obrázkov k filmom." Manželstvo, Jakubiskovo druhé, im trvá už dvadsať rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
