ešte extra porcia nevkusu a "nástenkárskej" kultúry päťdesiatych rokov. Pál Csáky si dal exportný vlastný gól.
Do vládnej referendovej kampane sme si teda ukradli pesničku. Respektíve skúsili ukradnúť - a boli prichytení pri čine. Na Slovensku ešte nevieme, že kradnúť sa nesmie. Pekné.
Nahrať skladbu bez vysporiadania autorských práv by si nedovolila azda ani pivničná skupina. V Európe sa to teda nesmie - hoci občas sa ešte udeje. Určite sa to ale nepritrafí v rámci vládou organizovanej akcie. Obrana hovorcu Miklósiho, že "pán vicepremiér nemôže preverovať, či si producent splnil svoju najzákladnejšiu povinnosť", je veľmi slabá. Pán vicepremiér je predovšetkým koordinátorom kampane a ako taký nesie zodpovednosť za ľudí, ktorí sa dostanú k spolupráci. Aj keby ich vyberala nejaká komisia - politicky zodpovedný je on. Samozrejme, že Csáky nemôže preverovať každý billboard či každý slogan - nesmel však dopustiť, aby sa mu do roboty na vládnej kampani naverbovala rota blbcov. To sa mu nepodarilo, čoho evidenciou je, že "eurohymna" ani nie je prvým prípadom, keď sa z kampane čosi sťahuje. Už boli zastavené propagačné pohľadnice so mnohozmyselným sloganom - "lepšie je byť dnu ako von". Vynikajúci ťahák k referendu - viete, čo zvykne byť "dnu"...
Absolútne priťažujúcou okolnosťou je, že kampaň je najostrejšie sledovanou politickou produkciou. Vytlačila z ohniska záujmu Irak, koaličné roztržky, zákony i reformy. Permanentné nájazdy Beňovej et comp., ktoré musel Csáky neustále odrážať, a nervózna pozornosť médií by zodpovedného politika motivovali, aby doslova nič nenechal bez dohľadu. V súkromnej sfére je normálne, že ak sa žiada nejaký vrcholný výkon v krátkom čase, ľudia pracujú aj 20 hodín denne - bez zastávky. Na Csákyovi sa nič takého pozorovať nedalo. Hoci útoky boli zväčša neopodstatnené, mal všetky dobré dôvody, aby vyradil z hry "strýčka náhodu". Ak už ho neinšpiroval vonkajší tlak, tak aspoň preto, lebo dostatočná účasť voličov sa zdá po maďarskej skúsenosti naozaj ohrozená.
Navyše: kauza odhaľuje aj podstatne hlbší diletantizmus, než okašľanie autorského práva. Zo smršte reakcií a reakcií na reakcie vyplýva, že "eurohymna" bola objednaná 11.apríla. Vzhľadom na vážnosť podujatia by to bola desivo krátka doba aj pre Briana Epsteina (producent Beatles), aby odviedol bezchybnú prácu. Nie pre nejakého Gabriela Dašíka. Nájsť pre marketing produktu správnu audiovizuálnu fazónu je úloha aj na mesiace - kreatívci potvrdia. Teraz vidíme, že slovenské e-referendum je riskantnou situačnou improvizáciou.
Ukazuje sa, že mediálnu kritiku zaslúžil aj neskorý výber agentúry - začiatkom marca či tak nejak. Keď niekedy koncom marca agentúra Creo Young & Rubicam verejne prezentovala prvky kampane, bolo tam všetko - zvučka, plagáty, brožúry, motívy, slogany ("rozhodnutie je v našich rukách"). O hymne ani nota.
Autori piesne - bratia Vargovci z Budapešti - tvrdia, že im ide "iba" o ich práva a nechcú honorár za použitie. Fasa - a teraz sa pýtajme: Aj keby boli podľa pravidiel oslovení ešte predtým, než sa prezentovala skladba v "euroizbe", čo by nastalo, keby si nejaké milióny zapýtali? A mohli - ide skutočne o jeden z najväčších šlágrov 80.-tych rokov v Maďarsku. Čo potom? Išlo by sa kradnúť do Švédska? Tam je skupina Europe a nahrala tiež jeden obrovský hit v osemdesiatych rokoch. A čo by bolo vtedy, keby pôvodný textár povedal, na čo má tiež plné právo podľa platných zákonov, že nesúhlasí so slovenskou verziou??
A nesúhlasil by. Včasné odhalenie pokusu o krádež autorských práv (vládou SR!) nás práveže zachránilo od inej blamáže. Tá by prišla, keby sa dielo začalo normálne šíriť. Slovenský text sa totiž tak vydaril, že keby sa obmenila Európa za Sovietsky zväz, skladba by bola ozdobou ktoréhokoľvek festivalu politickej piesne práve v 80.-tych rokoch. Toľko propagandistického balastu, gýčového pátosu dokázali na svoju slávu zhudobňovať len komunisti. Zažili sme už najnemožnejšie kampane rôznych strán pred voľbami - pitomosť takého kalibru ešte nikto nevymyslel.
Paradox záverom - samotnému účelu, dotiahnuť ľudí k referendu, tento škandál len prospeje. Keby bola blamáž s pesničkou zakomponovanou súčasťou kampane, išlo by skoro o geniálny ťah. Ale nie je to tak - Csákyho by totiž aféra mala stáť politický krk. A aj keď je známe, ako veľmi chce do Európy, seba by pre integráciu neobetoval. Na to sa má príliš v láske.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
