nej majú aj Česko a Poľsko, ale Slovensko, ktoré patrilo medzi najaktívnejších spojencov USA, chýba.
Naši oficiálni predstavitelia tvrdia, že neúčasť Slovenska neznamená, že ho vynechajú z obnovy Iraku. "My máme iné správy a povedal by som, že veľmi povzbudivé," povedal štátny tajomník ministerstva obrany Rastislav Káčer.
To sa skutočne ešte môže stať. Včerajšie rokovanie sa totiž ukázalo ako čiastkové. V Bagdade sa na ničom konkrétnom nedohodli. Okrem Slovenska na rokovaniach chýbali aj hlavní lídri budúcej irackej garnitúry.
Význam včerajšieho stretnutia zdôrazňovali najmä českí predstavitelia. Pre nich je pozvanie nepochybne veľkým úspechom. Najmä preto, že dodnes nie je jasný oficiálny postoj Českej republiky k vojne v Iraku: Praha síce vyslala do regiónu protichemickú jednotku a od piatku tam ošetrujú chorých aj lekári českej poľnej nemocnice. Vláda a prezident Václav Klaus však opakujú, že nie sú súčasťou vojnovej koalície.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel povedal, že ide o politickú konferenciu, kde sa malo hovoriť predovšetkým o skúsenostiach z prechodu totalitných režimov na demokratické. Práve preto mala byť užitočná prítomnosť našich západných a severných susedov. Zastupujú ich veľvyslanci z regiónu Perzského zálivu. "Samozrejme, radi by sme sa zúčastnili, ale konferencia nie je taká kľúčová, aby znamenala vyradenie z procesu obnovy Iraku."
Gandel tvrdí, že Slovensko je už pozvané na "rozhodujúce" konferencie o Iraku. Najbližšia sa uskutoční v Londýne. Premiér Mikuláš Dzurinda podľa agentúry SITA požiadal médiá, aby "nepreháňali a z partikulárnej veci negenerovali niečo zásadné".
Gandel pripustil, že Američania Slovensko nepozvali, lebo v Iraku momentálne nemá diplomatov. "Skôr to išlo po línii NATO, pretože spojenec z Vilniuskej desiatky tam nie je ani jeden," myslí si analytik Ivo Samson. Poukazuje na to, že pozvané nebolo ani Rumunsko, ktoré bolo možno ešte výraznejším spojencom USA ako Slovensko.
Slovensko by z obnovy Iraku nemalo byť vynechané. Vyhlásenie prezidenta Rudolfa Schustera, že budeme fungovať ako subdodávateľ pre americké firmy, považuje Samson za politický záväzok. "Aj napriek tomu, že sa zmluvy ešte neboli podpísané, Američania z toho ťažko vycúvajú," povedal.
"Zrejme sa ukázalo, že nestačí iba niekomu horlivo pritakávať," myslí si Monika Beňová zo Smeru. Krajina podľa nej musí mať zázemie, aby sa mohla zúčastniť na podobných podujatiach. "Myslím si, že aj Slovensko by tam malo byť," hovorí Rudolf Žiak z Ľudovej únie. "Ide o nedorozumenie. Možno je za tým aj malá aktivita našej vlády v tejto otázke," dodal.
Autor: rp, pm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
