viesť boj na kopije. Padni kto padni - aj tak ich má byť dokopy 1125.
Novou zbraňou je podanie na prokuratúru, keďže Rybníček vraj porušuje Zákonník práce (ZP), zákon o STV a bohviečo ešte. O tom, že na koho strane je právo, nevieme nič. A ani to nie je veľmi podstatné - hoci zákony radno ctiť, aj keď sú zlé. Významnejšie na prvý pohľad vyzerá, že keby sa im podarilo vyvolať nejaké konanie, mohli by celý proces televíznej reformy výrazne zbrzdiť. Prepúšťať sa má už k 1.júnu. A faktom je, že TV odbory mali najvyšší čas nejako sa prejaviť, ak nechceli vojsť do histórie ako prvé, ktoré sa na takýto masový výkop nečinne prizerali. To ani náhodou neznamená, že majú pravdu; iba toľko, že nachádzajú svoju rolu, z ktorej vypadli, keďže dlho sa domnievali, že ten, kto bude ticho, si zaslúži u Rybníčka "amnestiu".
Právnym žargónom povedané, proti sebe stoja tvrdenie proti tvrdeniu. Riaditeľ sa dovoláva skutočnosti, že zástupcov zamestnancov k rokovaniu o prepúšťaní x-krát prizýval. Šéfka odborov kontruje, že ho o to šesť-osemkrát žiadala, a nikdy nevyhovel. Je zrejmé, že tu ide o rôzny výklad toho, čo je rokovanie podľa ZP či podľa kolektívnej zmluvy a aké náležitosti obnáša. Bol by to pekný akademický diškurz s prokurátorskou koncovkou, keby sa nedalo vytušiť jedno: Vykonať hromadné prepúšťanie bez administratívnej chyby je pri nadštandardných zamestnaneckých právach na Slovensku úloha pre štáb superprávnikov. Ak ich Rybníček nemá, môže sa vytrápiť.
Vojtech Tkáč zo sociálneho výboru NR SR, ktorý sa na tlačovku televíznych tvorcov pritmolil (odkiaľ sa vzal? kto ho pozval?), im už vyslovil tichú podporu: "Nepokladá podmienky hromadného prepúšťania za prerokované". A naznačil, že "pri tak závažnom masovom kroku určitá tvrdohlavosť, či urýchlené reakcie nepomôžu nikomu". Netreba strašiť, ale luxovanie v STV sa ešte môže zadrhnúť. Navyše, na neochotu manažmentu informovať o svojich krokoch sa nedávno posťažoval aj podpredseda Rady STV Maďarič. Jeho hlas síce nie je zatiaľ v tomto orgáne väčšinový, ale bude silnieť, keďže s blížiacim sa júnom mohutnie aj opozičný front odporu...
Rybníček si sťažuje pozíciu aj sám. Aspoň jedna, síce s kauzou nesúvsťažná kritika odborárov (a nielen ich) je na mieste: relácia typu "Čo vy na to, pán riaditeľ", do TV typu verejnoprávnej naozaj nepatrí. Tu netreba ani filozofovať o tom, čo je "verejnoprávne" a čo nie - tento programový formát, ktorý vymyslel Vladimír Železný, nevysielajú žiadne televízie, okrem Novy, Markízy a JOJ. Názor, že riaditeľ akejkoľvek TV nie je od toho, aby na ploche štvrť či pol hodiny prednášal svoje súkromné pohľady, je úplne správny. Tým, že si Rybníček uzurpoval tento exkluzívny verejný priestor, si naozaj buduje istú nespravodlivú výhodu voči oponentom.
Paradoxne, odborári nie sú úplne mimo ani so žiadosťou o budúcu organizačnú a programovú štruktúru, ktorá zatiaľ neexistuje. Samozrejme, do toho, čo bude ex post, ich osobne nič. Zaujímať by však tieto náležitosti mali Radu STV. Ešte presnejšie a ešte správnejšie: sama R STV by mala byť autorom predstavy o tom, čo vlastne STV má byť. A teda koľko, čoho, za koľko a s koľkými ľuďmi má vyrábať a vysielať. R STV je totiž v systéme ten orgán, ktorý bol pôvodne určený na to, aby reprezentoval záujem diváckej obce. R STV nikdy svoj účel nenapĺňala - ale to je iný príbeh. Fakt je ten, že ak už je STV nemožné zrušiť, tak aspoň obsah tej efemérnej "verejnoprávnosti" by si mal vyžiadať divák, a definovať jeho reprezentácia. Rybníčkov paradox je v tom, že tieto základné funkcie, ktoré v každej súkromnej inštitúcii určuje vlastník, má v STV v rukách riaditeľ. Preto je otázka, že prečo má byť prepustených 1200 a nie napr. 840 alebo 2000 ľudí, úplne na mieste. Riaditeľ hovorí, že zvyšok, čo zostane, mu stačí. Ale k čomu? Je "verejnoprávna" hodina spravodajstva za deň alebo 12? Sú "verejnoprávne" tri hodiny týždenne pre menšiny, alebo 40? A tak ďalej - to môže povedať iba zadávateľ, objednávateľ programu. Ten však mlčí, lebo je baran, ktorý iba ticho platí koncesie. O chvíľu zvýšené - na menej pracovníkov a menej programu.
Cirkus len završuje, že Rada STV je z podstaty systému určená tiež na to, aby bola hrádzou medzi politikmi a televíziou. Všimnime si dobre - rada je opäť absolútne mimo hru, všetci ju ignorujú, vyjadrujú sa a intervenujú politici (ktorí vedome posadili do R STV treťoradých laikov). Odborári i vedenie sa na poslancov veselo obracajú a verejne s nimi komunikujú. Na Slovensku nechápeme ani základné princípy systému, ktorý zároveň vyhlasujeme za nezastupiteľný a neviemako dôležitý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
