1.mája, môžu občania podávať žiadosti o nahliadnutie do tých zväzkov československej Štátnej bezpečnosti, ktoré boli vedené v súvislosti s ich vlastnou osobou.
Prijímať a vybavovať žiadosti bude Ústav pamäti národa (ÚPN), zriadený na základe rovnomenného zákona, ktorý heroickým nasadením presadil v minulom volebnom období Ján Langoš. Tento exposlanec DS a exminister federálneho vnútra bol minulý týždeň v NR SR zvolený aj za predsedu Správnej rady ÚPN (čiže akéhosi štatutára).
Protikomunistická verejnosť víta tento úrad s nadšením. Neexistuje budúcnosť bez pomenovania vín a hriechov minulosti. Hrubé čiary bez pravdy, pokánia a (prípadne) rozhrešenia (áno, aj!) sú nemravné a zakladajú pre budúcnosť ďalšie svinstvá a nepráva. Niet regulárneho argumentu proti otvoreniu archívov a právu ľudí sa archívy dozvedieť sa pravdu. Hoc aj nemilú a trápnu; keď sa napr. v spolkových krajinách na území bývalej NDR sprístupnili zväzky Stasi, stúpla rozvodovosť - vysvitlo, že v neuveriteľne vysokej miere na seba donášali aj manželia. Boli také páry, že vzájomne - jeden aj druhý boli "úkolovaní".
Nie je náhodou, že komunisti (predovšetkým SDĽ) v parlamente dlho bránili schváleniu takejto normy. Skutočnosť, že SR ju prijíma ako jedna z posledných krajín sovietskeho impéria, vyvažuje fakt, že Langošovi sa napokon podarilo pretlačiť zákon najsilnejší. Tu treba vystrúhať vážny kompliment aj poslancom HZDS, bez ktorých by tesná väčšina v lete 2002 nebola. A našla sa až dvakrát - Schuster zákon o ÚPN, samozrejme, na prvýkrát vetoval. Čo je najpríznačnejšie, pokiaľ v smršti iných zákonov, ktoré poslal späť do NR SR, vždy pripísal dôvod a návrh "zlepšenia", ÚPN jednoducho odporučil neprijať.
Schusterov odpor mal racionálny základ - teda z jeho pozície. On sa dnes môže naozaj smelo hlásiť k tomu "všetkému dobrému", čo "pre občanov v minulom režime urobil". Jednoducho preto, lebo necíti morálne odsúdenie. Vzťah k boľševickej totalite má celá spoločnosť značne rozmazaný. Existuje aj výskum, v ktorom väčšina respondentov označila prednovembrový systém za lepší ako dnešný. Iná časť, najmä mládeže, berie túto minulosť skôr ako srandičku, ako nejaké zvláštne, ale nie veľmi nebezpečné úchyláctvo, ktoré je fajn, že oni už nemusia zažívať. Ale nič viac.
Zákon o ÚPN môže milosrdné optiky, ktorými sa dívame napr. aj na prednovembrovú činnosť prezidenta, opraviť či vyostriť. To je prínos, ktorý bude nespochybniteľný. Ale - a to je vážne: Je naivné si namýšľať, že obnaženie spolupracovíkov ŠtB, či priamo príslušníkov a dôstojníkov tejto represívnej zložky režimu, nastolí akúsi historickú spravodlivosť. Ani náhodou nie. Bude iba viac užitočného svetla.
Totiž, po prvé: Skutočným prominentom systému vôbec nehrozilo, aby ich niekto k nejakej spolupráci nabádal či nútil. Stredne vysokí, vysokí a najvyšší komunisti a zväzáci mali spoluprácu s režimom definovanú členstvom v strane a boli de facto tou kastou, pre ktorú ŠtB tento humus a hnus vyrábala. Tých teda medzi spolupracovníkmi nenájdeme - môžeme hľadať koľko chceme. Zato sa po otvorení archívov môžeme stretnúť s absolútnym paradoxom, že exkomunista (dnes člen inej strany, napr.) moralizuje nad pokleskom suseda - spolupracovníka ŠtB, nekomunistu.
A ďalej: Nedávno boli zverejnené oficiálne registre zväzkov českých spolupracovníkov ŠtB. Podľa zákona o ÚPN budú asi o rok aj slovenské - aj s riadiacimi dôstojníkmi a inými hodnostármi tajnej polície. Tie české sú však nepresné, s množstvom chýb a znalci hovoria, že zoznamy neoficiálne, tzv. Cibulkove, sú komplexnejšie a lepšie. Nešpekulujme, prečo. Podstatnejšie je iné: Z osobných zväzkov na vlastnú osobu vieme získať plastický obraz o príbehu - nášho vlastného. Naopak, registre zväzkov nehovoria nič o okolnostiach a súvislostiach, za ktorých došlo k zverbovaniu toho-ktorého agenta. Ani o tom, či vôbec niekomu ublížil. Nedozvieme sa, či a ako dlho agent vzdoroval, nerozlíšime tých, ktorí o zlyhaní povedali hneď svojim známym a varovali ich, od tých, ktorí udávali príkladne a brali za to honoráre. Môžeme vziať na vedomie, že kto sa v akej kategórii nachádza, že kto čím bol. Ale nič viac.
Na morálne súdy nedáva púhy pohľad do registrov nárok. S tlakom a ponukami ŠtB sa totiž v drvivej väčšine nikdy nestretla napr. väčšina tých, ktorí ničím nevybočovali z radu. Tí neboli zaujímaví. Je asi nutné práve teraz, pri premiére zákona o ÚPN si pripomenúť: Právo moralizovať a kázať majú iba tí, ktorí vydieraniu či ponukám ŠtB odolali a vydržali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
