z Hlavnej na Hrnčiarsku a popozerať si prácu remeselníkov, ktorí v stredoveku šírili slávu Košíc." Tieto slová vyriekol Rudolf Schuster, vtedajší primátor mesta Košice, keď počas májových osláv v roku 1998 slávnostne prestrihoval pásku. Nevadilo, že ulička nebola zďaleka dokončená, oslavovalo sa o stošesť. Megalomanský projekt, ktorý stál košickú mestskú kasu viac ako 50 miliónov, draho požičaných z bánk, sa na dlhú dobu zastavil. Dnes, po piatich rokoch od slávnostného prestrihnutia pásky, nie je Hrnčiarska ulica miestom, kam by smerovali kroky zahraničných turistov. Občas ju "zdobia" čierne skládky odpadov, stavbárske sutiny, či len divo vyrastajúca burina. Šesť fungujúcich remeselníckych dielní v zrekonštruovaných domoch nedokázalo pritiahnuť návštevníkov tak, ako si to predstavovali vtedajší radní páni. Ich okolie totiž turistov skôr odrádza. Aj napriek tomu je tam na obdivovanie skutočne mnoho krásnych výrobkov zručných remeselníkov, u pekára si môžete dožičiť chutné a voňavé raňajky, u bylinkárki dopriať voňavý čaj. Remeselníci však zápasia so závadami objektov, ktoré boli dokončované v časovom strese i s neistotou, ktorú prináša snaha radnice zvýšiť nájomné.

REMESELNÍCI SÚ VCELKU SPOKOJNÍ, STRESUJE ICH ZVÝŠENIE NÁJOMNÉHO

Nájomca pekárne Róbert Balák je presvedčený, že na to, aby sa Hrnčiarska ulička remesiel stala skutočným lákadlom pre turistov, ju rozhodne treba dokončiť. "Pekáreň bola postavená s tým cieľom, že si budú môcť návštevníci pozrieť, ako sa pečie chlieb, ako to vyzerá v zákulisí. Použitá technológia nie je stavaná na zisk, na efektivitu tak, ako sú konštruované dnešné moderné digitálne pece. Pec je skôr atrakciou pre turistov, nie je stavaná na výkon, ale na ukazovanie."

Podľa Baláka by ulička bola nádherným zákutím, keby sa podarilo dobudovať prázdne miesta, opraviť staré domy a vhodnou propagáciou pritiahnúť, čo najviac občanov i turistov. "Do rúk by to malo chytiť mesto, funguje tam odbor regionálneho rozvoja, mesto by malo byť nositeľom tejto úlohy, veď bolo investorom a do uličky investovalo značné prostriedky," hovorí Balák.

Najviac mu prekážajú snahy mesta, ktoré už viackrát tlačilo na zvýšenie cien. "Viac ako desaťnásobné zvýšenie je neúnosné, to by sme mohli zavrieť krám." Róbertovi Balákovi prekáža, že na ulici je hlavne v zime nefunkčné osvetlenie, teda skôr tma. "Aj mestská polícia by mala chodiť častejšie na obhliadky, občas sa tu zgrupujú rôzne živly, hlavne v tých ruinách v prelukách."

O technických nedostatkoch stavby sa Róbert Balák radšej nechce zmieňovať. "Strechy tu zatekajú každému remeselníkovi, firma, ktorá to pre mesto robila odflákla svoju prácu. Najhoršie je, že sa to nedá opraviť, pretože problémy sú v zlomoch a to vám odborník povie, že buď sa strecha urobí dobre alebo zle, ale potom ju treba urobiť nanovo. Aj pec má svoje nedostatky. Keďže bola inštalovaná v čo najväčšom zhone, aby sa všetko stihlo na otvorenie vtedajších osláv mesta, od vysokej teploty popukala a odvtedy je energeticky veľmi náročná, keďže teplo uniká. Podobne je náročné priestory aj vykúriť, chyba je totiž aj v izolácii strechy," dopĺňa R. Balák.

Odhliadnuc od technických závad sú však remeselníci na Hrnčiarskej vcelku spokojní, aj keď priznávajú, že ľudí by mohlo chodiť aj viac. "Postupne tu chodí viac ľudí, vracajú sa, takže má to priznivý trend. Z roka na rok je tu živšie. Možno by to tu ožilo, keby sa na tom voľnom priestore usporadúvali remeselnícke trhy. Uvažovali sme nad cechom remeselníkov, ale problémom je, že sme veľmi zaneprázdnení, pracujeme, takže veľa času na organizačné záležitostí nám neostáva," hovorí umelecký hrnčiar I. Macák.

"My ako remeselníci by sme chceli od mesta mať väčšiu istotu hlavne čo sa týka nájmu. Zatiaľ je to po starom, ale sú snahy z mesta, že by nám nájomné podstatne zvýšili. Mesto by sa malo zjednotiť, myslím na vedenie a poslancov, či tu chcú mať uličku remesiel. Zvýšenie by malo byť z terajších zhruba 10-tisíc mesačne na 100-tisíc mesačne, takže desaťnásobne. To by pre nás všetkých znamenalo likvidáciu. S tým nemôžeme súhlasiť," hovorí umelecký hrnčiar, ktorého prácu môžete sledovať z balkónika v jeho prevádzke, kde nájdete množstvo prekrásnych výrobkov.

Aj hrnčiarovi v príbytku pernamentne zateká zo strechy. Prišli ešte do nedokončených priestorov, plno vecí museli dorábať. "Keby mesto dotiahlo celý zámer a dokončilo celú uličku, určite by sme boli radi. Veď tu oproti nám straší jedna schátralá budova, určite to neskrášľuje prostredie."

RNDR. Oľga Bodnárová z bylinkovej lekárne je na Hrnčiarskej spokojná, vo svojej prevádzke je vo svojom živle. Vidno, že práca je jej záľubou. Milovníci čaju, ktorí majú záujem posedieť si v príjemnom prostredí a vychutnať si aj exotické druhy, majú možnosť relaxovať v útulnej čajovni s úžasnou vôňou. "Škoda, že zámer mesta nebol dotiahnutý do konca. Určite by sa mal zrealizovať, aj keď chápem, že niet peňazí. Ale mohlo by sa postupovať postupne, aspoň jednu budovu opraviť ročne," hovorí bylinkárka Bodnárová. "V Košiciach je veľa umelcov, na uličke je krásna scenéria, mali by tu fungovať nejaké tvorivé dielne. Mesto by mohlo vypísať nejaké výberové konanie na rôzne aktivity, aby sa to tu oživilo. V Kežmarku sa takýmto aktivitám darí, ľudia tam chodia, všetko výborne funguje. Určite je v našich spoločných silách, aby sa aj v Košiciach také niečo rozbehlo, napríklad škola remesiel."

RADNICA CHCELA ULIČKU OŽIVIŤ TRHMI, PLÁNY VŠAK ZATIAĽ STROSKOTALI

Napriek tomu, že súčasní radní páni nemôžu ani pomyslieť na nejaké investície do dokončenia uličky, jej súčasný stav im nie je ľahostajní. Keďže celé ich úsilie smeruje k vyriešeniu neúnosnej dlhovej zaťaženosti mesta, snaženie vedúce k oživeniu uličky sa zameriava len na finančne nenáročné aktivity. Aj tie však doposiaľ, žiaľ, stroskotali. "V uličke funguje šesť remeselníkov, ktorí pôsobia v mestských nehnuteľnostiach. Nájdete tam stolára, hrnčiara, kováča, bylinkárku, pekára a brašnára. Z pôvodného zámeru sa podarilo zrealizovať jednu tretinu uličky, v ďalších dvoch tretinách sa nachádzajú objekty, ktoré nie sú vo vlastníctve mesta. To znamená, že mesto nemá dosah na ich vzhľad," začala vysvetľovať súčasný stav vedúca referátu správy majetku MMK JUDr. Henrieta Pagáčová.

Napriek tomu mesto vlani oslovilo vlastníkov pozemkov a zväčša schátralých budov, aby si opravili fasády a udržiavali čistotu. "Aby proste rešpektovali zámer mesta, že ide o uličku remesiel a nenarúšali jej charakter svojim nezáujmom o nehnuteľnosti, ktoré vlastnia. Na dvoch pozemkoch bol neporiadok, vytvárali sa tam čierne skládky. Naše výzvy však zostali bez odozvy."

Keďže sa na tejto uličke nachádza aj jedna parcela, ktorá patrí Východoslovenskému múzeu, magistrát spolu s Útvarom hlavného architekta vypracovali zámer, ktorý by mohol nedokončenú uličku remesiel oživiť. "Na parcele múzea mala byť zrealizovaná oddychová zóna so zeleňou, stánkami a predajnými pultmi, kde by sa mohli konať remeselnícke trhy. Košičania i turisti by sa tak mohli stať pravidelnými návštevníkmi tejto uličky, vrátil by sa do nej ruch a pomohlo by to aj remeselníkom, ktorí tam žijú a pracujú."

Zámer bol vyčíslený na cca 335-tisíc korún s tým, že Správa mestskej zelene by na pozemku zrealizovala nevyhnutné terénne úpravy, osadila mobilnú zeleň. "Stretávali sme sa na rokovaniach s remeselníkmi, ktorí sú tam nájomcami, nahovárali ich, aby si vytvorili vlastné združenie, prilákali ďalších remeselníkov, združili finančné prostriedky, alebo sa pokúsili o získanie grantov. Vyzvali sme ich, aby si pred svoje predajne vyložili lavičky, pútače, možno aj letnú záhradu, kvety, aby uličku zatraktívnili. Boli proti tomu s tým, že je tam veľká kriminalita, že sa tam kradne. Požiadali sme preto mestskú políciu, aby sa o Hrnčiarsku viac zaujímala."

Henrieta Pagáčová si myslí, že remeselníci by potrebovali nájsť vo svojich radoch zanieteného človeka, ktorý by sa snažil vymyslieť a zrealizovať nejaké nápady. "Remeselníci však očakávajú pomocnú ruku z mesta."

Pôvodný projekt mesta, v čase, keď sa ešte smelo brali úvery, podpisovali zmenky a žiadny stámiliónový projekt nebol nemožný, rátal s tým, že sa na Hrnčiarskej postupne odkúpia do vlastníctva mesta aj ďalšie domy. "V uličke remesiel mala fungovať aj čipkárka, šúpoliarka, minciar, tkáčka, či medovnikár. Projekt však zastal zo známych dôvodov. Mrzí nás, že sa remeselníci postavili k našim návrhom vlažne, nezaložili si združenie, nevyvíjajú žiadne aktivity, aby sa Hrnčiarska zatraktívnila."

Pritom na Hrnčiarskej, pravda len ak vojdete do príbytkov remeselníkov, je čo obdivovať. Zaujímavé výrobky z dreva, keramiky, či kovu, určite záujmu aj náročného zákazníka. Problém je však v tom, že odbočiť do uličky neláka celá okolitá zanedbaná scenéria. "Rokovania boli aj o tom, že by sa na oboch stranách umiestnil dobový nápis, ktorý by návštevníkov nasmeroval. Jeho výrobu bude potrebné zrealizovať."

Rekonštrukcie budov, v ktorých remeselníci vyrábajú, predávajú i bývajú, boli finančne náročné. Dom bylinkovej lekárne stál 7,38 milióna, stolára vyše 9 mil., hrnčiara 11,2 mil., pekára takmer 15 mil. a kováča cez 11 mil. korún. Remeselníkom mesto v podkroví vytvorilo aj byty.

ČO BUDE S NÁJOMNÝM?

Situáciu na Hrnčiarskej ulici značne skomplikovalo rozhodnutie poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí minulý týždeň prejednávali zmenu pravidiel prenajímania majetku mesta a určovanie minimálnej výšky nájomného. Rozhodli sa vypustiť navrhovaný odsek, ktorý hovoril, že "v odôvodnených prípadoch hodných osobitného zreteľa, napr. ak má byť majetok mesta prenajatý na zabezpečenie dôležitého celomestského záujmu, môže primátor mesta určiť pre takýto majetok výšku nájmu osobitne."

Takéto ustanovenie by sa mohlo dotýkať práve nájomcov v uličke remesiel. "Ich pôsobenie si zasluhuje prívlastok celomestského záujmu alebo osobitného zreteľa, z ktorého vychádzali aj podnikateľské zámery, na základe ktorých získali nájomné zmluvy v uličke remesiel. Podľa platných pravidiel by mali platiť desať percent z účtovnej hodnoty majetku a desať percent z účtovnej hodnoty pozemku. Takúto výšku nájomného ale nedokážu utiahnuť," hovorí Henrieta Pagáčová.

V súčasnosti výška ich nájmov dosahuje zhruba niekoľko desatín percenta účtovnej hodnoty nehnuteľností. "Hneď po skončení mestského zastupiteľstva sa na nás remeselníci obrátili s otázkou, čo bude ďalej," hovorí H. Pagáčová. "Riešenie vidíme vo vypracovaní špeciálneho materiálu, ktorý by sme predložili mestskému zastupiteľstvu. Stanovil by konkrétnu výšku prenájmu pre jednotlivých remeselníkov v uličke remesiel, s rešpektovaním reálnych možností tejto špecifickej historickej zóny."

Ako sme sa dozvedeli od riaditeľa mestskej spoločnosti Správa majetku Peter Hermann, ktorá Hrnčiarsku uličku spravuje, ročne sa na nájomnom vyberie iba 407-tisíc. Remeselníci platia mestu nízke nájomné, ktorého výšku si určili ešte pri výberovom konaní. "Zeekonomizovať nájomné sme chceli aj z toho dôvodu, že údržba objektov, odstránenie závad si vyžaduje od nás značné náklady. Dodávateľ, ktorý práce realizoval už neexistuje a niet ani právneho nástupcu, u ktorého by sa dali práce reklamovať. Pritom zatekanie je vážny problém, ktoré nebude ľahké odstrániť," hovorí Peter Hermann.

NAMIESTO EPILÓGU

Hrnčiarska ulička skončila ako mnohé zo Schusterových megaprojektov, stala sa jednou z potemkinovských dedín. Desiatky miliónov korún z mestského rozpočtu sa investovalo do projektu, ktorý nemohol byť reálne dokončený. Ak by sa totiž mala skutočne celá záchraniť, ako to v pamätný deň predniesol Rudolf Schuster, keď prestrihával pásku, mesto by potrebovalo zainvestovať ďalších možno dvesto miliónov korún. Toľko by totiž potrebovalo, keby chcelo vykúpiť nehnuteľnosti a pozemky, zrekonštruovať ich, resp. postaviť domy pre ďalších remeselníkov. Žiadna z bánk, ktorým mesto dlhuje, by však s niečím takým nesúhlasila. A tak nedokončená ulička remesiel zostáva mementom pre budúce generácie ako spomienka na časy, keď sa radní nechceli prikrývať len takou perinou, na akú mali. Z úcty k remeselníkom, ktorí tam žijú, pracujú a vyrábajú prekrásne predmety, ako aj z úcty k desiatkám miliónov z mestskej kasy, by sme mali do uličky remesiel občas odbočiť. Aby peniaze nás všetkých neboli úplne vyhodené von oknom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.