do hlavnej doliny cez strmé skalné prahy a dokumentujú tak činnosť horského ľadovca, ktorý tento kraj modeloval.
V závere Bielovodskej doliny, na jej južnom okraji, sa rozprestiera Kačacia dolina, jedna zo spomínaných visutých dolín, považovaná za jednu z najcennejších a najobdivuhodnejších tatranských dolín.
Kačacia dolina nevyníká dĺžkou - tá činí len necelé dva kilometre. Jej amfiteáter však ohraničujú úchvatné scenérie okolitých vrchov, ktoré sa odzrkadľujú v hladinách plies. Z východu ju od Litvorovej doliny oddeľuje vedľajšia rázsocha Litvorového štítu (2 413 m), z juhu hlavný hrebeň Vysokých Tatier - Zadný Gerlach, Batizovský štít (2 448 m), Kačací štít, Popradský Ľadový štít (2 396 m), Zlobivá (2 426 m), Rumanov štít a Ganek (2 462 m). Na západe ju od Českej (Ťažkej) doliny delí rameno Ganku a Kačacia veža (2 197 m).
Okrem jurgovských pastierov boli medzi prvými návštevníkmi nádhernej, no ťažko dostupnej doliny aj hľadači pokladov. Na ich pôsobenie sa zrejme viaže aj povesť o veľkom zlatom vajci, ktoré tu mala kačica znášať vždy v deň letného slnovratu. Tu možno hľadať aj pôvod názvu Kačacia dolina. Divé kačky tu však v skutočnosti boli - na plesách, ktoré sú pomerne nízko položené, plytké a s dostatkom možnej potravy. Iba tie zlaté vajcia zrejme vytvorila fantázia ľudu.
Dnes sú najčastejšími návštevníkmi Kačacej doliny horolezci. Ponúkajú sa im tu jedny z najlepších a najnáročnejších lezeckých terénov v Tatrách. Preslávený je najmä Kačací múr, kompaktná skalná bariéra, tvorená Zlobivou, Gankom, Kačacou vežou a Pustou vežou. Práve v týchto miestach rástli silné tatranské generácie horolezcov, ktorí sa neskôr dokázali presadiť aj v najvyšších a najnáročnejších horách sveta.
Kačacia dolina je zaujímavá aj z hydrologického hľadiska. Pramení v nej Zelený potok, jedna zo zdrojníc Bielej Vody. Tento potok napája aj Zelené pleso Kačacie, považované za najkrajšie v severnej časti Vysokých Tatier na našom území. Má rozlohu takmer 2,6 ha, dĺžku 200 a šírku 170 metrov, maximálna hĺbka presahuje štyri metre. Okrem potoka ho napájajú aj vody, stekajúce z okolitých stien. S tým súvisí aj jeho režim - najviac vody je počas topenia snehu vo vysokých polohách, teda v júni a v júli, minimum v zimných mesiacoch. Názov plesa zabezpečil okolitý porast kosodreviny, ktorý zdanlivo dáva vode typickú zelenú farbu.
Z plesa vyteká a cez skalný prah doliny padá Hviezdoslavov (Kačací) vodopád. Je vysoký 15 metrov, patrí k najkrajším v Tatrách. Dá sa naň popozerať z modro značeného turistického chodníka, vedúceho Bielovodskou dolinou. Podobne ako aj celá Kačacia dolina je však priamo turisticky neprístupný.
Okrem Zeleného plesa Kačacieho sú v doline aj malé Kačacie pleso a Jelenie pliesko.
Kačacia dolina je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a spadá pod územie Tatranského národného parku.
BEDEKER:
Prístup: Samotná Kačacia dolina nie je turistom prístupná. Pod jej skalný prah však vedie modrá značka Bielovodskou dolinou, ktorá štartuje v Lysej Poľane (970 m) a po výstupe celou čarokrásnou Bielovodskou dolino, v závere s výhľadmi na Hviezdoslavov vodopád, vstupuje na spodnú terasu Kačacej doliny (1 591 m, 3 h). Tu sa chodník stáča do susednej Litvorovej doliny a strmo vystupuje, v závere už po zelenej značke, až do sedla Poľský hrebeň (2 200 m, 4 a 1/2 h), alebo ďalej po modrej do sedla Prielom (2 290 m, 5 h). Chodníky ďalej pokračujú do Velickej, resp. Veľkej Studenej doliny a tieto prechody zo severnej na južnú časť Tatier patria ku najkrajším, ale aj najťažším tatranským túram.
Zaujímavosti okolia: Javorová dolina, Rysy (2 500 m), Gerlachovský štít (2 655 m), Litvorová dolina, Velická dolina, Východná Vysoká (2 429 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
