a do metropoly východu prišla len na pár týždňov pozrieť otca a brata. Stále spontánna a bezprostredná Barbara síce opustila slovenský šoubiznis v najlepšom, no na spev nezanevrela. V Amerike je stále koncertne činná a jej nové piesne vraj skôr či neskôr budeme počuť aj doma, lež v slovenčine. Aká je o tri roky staršia Barbara, aké spomienky má na svoje rodisko a čo momentálne porába, to vám už porozpráva sama.
Ako hodnotíš po troch rokoch krajinu, v ktorej si žila? Ako na teba posobia Košice, tunajší ľudia a aké dojmy máš zo Slovenska?
"Za ten čas, čo som tu nebola, sa na prvý pohľad veľa zmenilo. Akosi to tu opeknelo, čo sa týka prostredia. Vyrástli tu nové budovy, ale aj ceny. Prvé dni som si na ne nevedela zvyknúť. Na Slovensko som sa veľmi tešila. Na Košice zvlášť, najviac ma potešili tunajší ľudia. Sú ku mne milí a pozorní, dostalo sa mi viackrát milého prijatia."
Ako si udržiavaš kontakt so Slovenskom?
"Telefonicky a pomocou internetu. To je najrýchlejšie."
Máš prehľad o tunajšej hudobnej scéne?
"Určitý prehľad mám. Veľa sa tu v oblasti hudby nezmenilo."
Tvoj názor na slovenský šoubiznis?
"Bolo to veľmi hektické obdobie so svojimi plusmi i mínusmi. Ešte úplne na začiatku, keď sme 'vyleteli' s dancefloorom, stretávali sme sa v brandži s nepochopením a konzervatívnosťou, keďže tento druh hudby vôbec v súťažných kategóriách neexistoval. Na druhej strane, ľudia si nás rýchlo a úprimne obľúbili. Pre moju sólovú dráhu to však bol istý handicap, pretože ma ľudia spájali najmä s duom. Skutočne som sa citila poctená, keď som napokon získala ocenenia ako sólová speváčka."
Plánuješ ešte niekedy niečo na Slovensku, čo sa hudby týka, spraviť?
"Nedá sa povedať, že plánujem, ale som otvorená každej zaujímavej ponuke a dobrú príležitosť v tomto smere rada využijem. Album, ktorý vydám v Amerike, chcem prezentovať aj na Slovensku, ale v slovenčine."
Čo všetko si už stihla po návrate z USA, čo vlastne porábaš v Košiciach, oddychuješ?
"Netušila som, že to bude až také náročné na čas. Chcela som sa okrem mojej rodiny postretať aj s bývalými priateľmi, ale akosi to všetko nestíham. Pravdaže je to pre mňa aj oddych a forma relaxu. Zariaďujem si aj určité veci, ktoré musím vybaviť na úradoch a snažím sa vychutnávať celý čas návštevy, ako najlepšie viem."
Prečo si sa rozhodla prísť až po rokoch?
"Vôbec som nemala pocit, že prešlo už toľko času, aj keď počítať Vianoce viem (smiech). Asi to bolo aj tým, že som sa nemala času nudiť."
Nerozmýšľala si spraviť počas svojej návštevy Košíc minikoncertík pre najvernejších fanúšikov?
"Veľmi rada by som pre nich vystúpila a zaspievala im aj svoje najnovšie skladby. Nie je to však také jednoduché, pretože všetko treba zorganizovať a všetko stojí peniaze. To si vyžaduje čas, ktorý teraz nemám. Keď prídem nabudúce, budem dbať na to, aby sa takéto vystúpenie zrealizovalo."
Ktoré oblasti Ameriky si prebrázdila?
"Väčšinu času som strávila na Floride, ale pobývala som aj v iných štátoch. Precestovala som takmer celú severnú Ameriku."
Pamätáš si ešte, aké boli prvé Vianoce v cudzej zemi?
"Veľmi teplé. Štedrovečernú večeru sme mali vonku a všade bolo plno blikajúcich svetielok."
Je Amerika krajinou tvojich snov? Čo tvoje plány do budúcnosti, prezraď niečo...
"Mohla by byť, to nepopieram. Ale nie preto, že je to Amerika. Ale preto, že mi vyhovuje tamojšia spoločenská klíma a možnosti, ktoré sa tam núkajú. Tie sú veľké nielen v šoubiznise, ale i po ľudskej stránke, pre bežného človeka. Ako sa v budúcnosti rozhodnem, to zatiaľ ešte neviem."
Na Slovensku si chcela študovať na vysokej škole kompozíciu. Čo tvoje štúdium v Amerike?
"Spočiatku som sa intenzívne venovala hlavne angličtine a počítačom, potom pribudla súkromná hudobná škola."
Ako tam vôbec tráviš voľný čas? Máš nejaké koníčky a záľuby okrem spevu?
"Voľný čas je nádherné tráviť na mori. Plachtiť, chytať ryby, plávať, slniť sa, počúvať pri tom hudbu. To robím veľmi rada. Okrem toho jazdím na kolieskových korčuliach a bicyklujem aj veľa kilometrov od domu. Mojím najväčším koníčkom je však šoférovanie. Občas chodievam do kina a čítam knihy, najradšej z oblasti psychotroniky či so spoločenskou tematikou. Venujem sa i svojim zvieratkám. Na Floride mám nádherného zajačika, mačku čiernu ako uhoľ, psíka a andulky. O zvieratá tam ozaj nie je núdza, lebo veveričky a jašteričky behajú voľne po ceste. Keď jazdíte autom, musíte dávať pozor, aby ste nezrazili pásavca, mývala alebo vačicu."
Ako relaxuješ, keď potrebuješ dobiť baterky?
"Najradšej plachtením na mori alebo v spoločnosti priateľov. Spolu si zvykneme zájsť na diskotéku alebo na nejakú párty."
Porovnaj ľudí tu a tam...
"V Amerike mám ozaj výborných priateľov, obetavých a úprimných, nielen mladých, ale i v staršom veku. Nechcem veľmi porovnávať, lebo tu som žila za iných podmienok. Američania sú veľmi otvorení, spontánni, úprimní a bez komplexov. Sú dobroprajní, no radi zveličujú, hoci to v tom okamihu myslia vážne."
Tvoj vzťah s mamou bol vždy ukážkový. Ste ešte stále najlepšie kamarátky?
"Áno sme."
Ako sa zmenila Barbara oproti Barbare, ktorá pred tromi rokmi odchádzala s kuframi zo Slovenska? V čom si iná, skúsenejšia?
"Som bohatšia o poznatky a zážitky, ktoré som počas tých troch rokov získala v cudzej krajine, v cudzom prostredí, medzi inými ľuďmi, na akých som dovtedy bola zvyknutá."
Máš ešte nesplnené sny? Čo by si chcela dosiahnuť?
"Snívať som neprestala. Amerika je krajinou, kde ťa v tom stále podporujú, ale aj dokazujú, že sa skoro všetko dá splniť. Ružové okuliare nenosím, ale plniť si moje sny ma baví (smiech). To znamená, že poznám aj ťažkú prácu, som vytrvalá a vážim si všetko, čo mi život prináša. Najmä spoločnosť dobrých, spoľahlivych ľudí. A naučila som sa väčšej pokore."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
