ministra spravodlivosti Daniela Lipšica

1. Existuje udalosť alebo jav, ktorý si nedokážete vysvetliť?

- Neviem si vysvetliť, ako je možné, že predseda HZDS V. Mečiar urobil toľko prešľapov a napriek tomu mu dôveruje ešte relatívne tak veľa ľudí. Tá skalná skupinka notorických obdivovateľov je pre mňa absolútne nepochopiteľná. No možno je to preto, že to má iracionálne pozadie.

2. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?

- Držím sa názoru, že by každý mal riešiť svoje problémy a nenechávať to na druhých. Pravdou však je, že pečené gaštany mám veľmi rád a rovnako aj jesennú atmosféru, ktorá je s tými gaštanmi spojená. Navyše sa už v ohni ani nepečú, čo som si všimol, tí predavači majú na to taký špeciálny prístroj.

3. Ak by ste sa mohli prevteliť, čím alebo kým by ste chceli byť v budúcom živote?

- Neviem, či sa to týka priamo prevtelenia, no vždy som obdivoval lekárov. Mal som ambície ísť na medicínu, no prišla revolúcia a išiel som na právo. A tak som teraz takou čiernou ovcou rodiny, lebo každý z nás je lekárom okrem mňa. Má to veľkú nevýhodu v tom, že keď sa všetci stretneme a diskutujeme o medicínskych problémoch alebo o lekároch, cítim sa čudne, lebo nie som veľmi v obraze. Navyše je tu ďalšia diskriminácia. Všimnite si, že k právu sa veselo každý vyjadruje, pričom máme 5 miliónov odborníkov. No pri medicíne si to nedovolia, lebo je to asi komplikovanejšie. Keď som bol pred 2 rokmi na dovolenke na Kréte, mali sme tam zoznam turistov zo SR. A pri mojom mene bolo len Dr. A asi v polovičke pobytu mi niekto klope na dvere. A to bolo už po polnoci. Bol to jeden slovenský turista, mal problémy z uchom a myslel si, že mu nejako poradím. Vtedy mi tak napadlo, že by som mohol zo seba urobiť lekára, lenže potom som si povedal, že radšej vyjdem s pravdou von.

4. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?

- Zrejme väčší vzťah k medicíne. No zas právo je službou spravodlivosti a v tom vidím prienik medzi ňou a právom. Okrem toho mi zabudli dať do vienka schopnosť spievať. Ak by som začal, spôsobil by som isto veľké spoločenské faux-pas.

5. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?

- V poslednom čase asi po Vianociach. Ako každý z nás som jedol viac, ako bolo treba a potom som si išiel odbehnúť na dunajskú hrádzu 15 km. Viem, že takú záľubu má aj premiér Dzurinda a dokonca tiež chodí tam, kde ja, no zatiaľ sme sa nestretli. Nevylučujem, že sa niekedy dohodneme a spolu si zabeháme.

6. Čo vás otravuje?

- Väčšinou hlúposť, pokrytectvo a prípady, keď ľudia nehovoria pravdu.

7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?

- Minulý rok v októbri, keď mi na vedení KDH oznámili, že dostaneme post ministra spravodlivosti a ja som mal byť tým kandidátom. A či to bolo pozitívne prekvapenie? No, budem úprimný, v prvom rade to bol pre mňa šok a potreboval som niekoľko dní na to, aby som ho predýchal.

8. Na čo by ste sa nikdy nenechali nahovoriť?

- Robím športové potápanie a chcem vyskúšať aj skok z padáka. No asi by som odmietol bungee-jumping ani nie kvôli výške, lebo ten padák je ešte hrozivejší, to skákanie na lane priviazanom o nohu sa mi však zdá byť akési nezaujímavé.

9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?

- Takých je v živote obrovské množstvo. Raz som bol v takých veľkých rozpakoch. Na ústavno-právnom výbore som zastupoval exministra J. Čarnogurského pri návrhu vlády na odvolanie pána Štefanka (sudca, ktorý sa okrem iného chcel "dostať" domov s pomocou sekery - pozn. red.) z postu podpredsedu Najvyššieho súdu. A ja som tam vtedy povedal, že Sudcovská rada a Rada sudcov veľkou väčšinou súhlasili s návrhom vlády na jeho odvolanie. A vtedy sa ma jeden z opozičných poslancov spýtal, ako môžem vedieť, že to prešlo veľkou väčšinou, keď hlasovanie bolo tajné...

10. Čo vám vždy urobí veľkú radosť?

- Keď zvíťazí spravodlivosť v každom konkrétnom prípade.

11. Máte na niečo obe ruky ľavé?

- Keď som chcel byť lekárom, mojou vysnívanou špecializáciou mala byť chirurgia. Tam by som ich nemal mať, no pri takých domácich prácach je to iné. Nemám k nim žiaden vzťah, gombíky som prišíval naposledy na vojenskej uniforme. Aspoň vidíte, ako som na tom a o zložitejších domácich prácach ani nehovorím.

12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?

- Už viackrát. Kedysi ako študent som bol na jednej konferencii v Rotterdame. Boli sme tam neformálne oblečení ako všetci. Večer nás pozvali na večeru do budovy historickej radnice, ktorá jediná prežila bombardovanie v druhej svetovej vojne. My sme tam išli v rifliach a dokonca môj kolega ich mal v červenej farbe. Okrem nás mali všetci róby a smokingy. Trapas však nastal až vtedy, keď som ako zástupca Bratislavy mal ísť prevziať nejakú cenu pre mesto. Dostal som veľký potlesk, doteraz však neviem prečo... (smiech)

13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?

- Hovorí sa, že muži ním byť neprestávajú. Vždy je dobré, keď sa vám podarí zachovať si aspoň kúsok detských ideálov.

Autor: jsv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.