Albert Einstein (na snímke) a Isaac Newton boli nesporne géniami, britskí vedci sa však domnievajú, že obaja trpeli Aspergerovým syndrómom
Stav, ktorý prvýkrát popísal viedenský lekár Hans Asperger v roku 1944, je porucha zapríčiňujúca nedostatky v sociálnych a komunikačných schopnostiach a obsesné záujmy. Neovplyvňuje však učenie alebo intelekt a mnohí ľudia trpiaci syndrómom AS mávajú neobyčajný talent a schopnosti. Hoci je nemožné stanoviť definitívnu diagnózu u mŕtvych ľudí, Simon Baron-Cohen z univerzity v Cambridge a Ioan James z oxfordskej univerzity študovali osobnosti Einsteina a Newtona, na zistenie, či títo dvaja výnimoční vedci mali príznaky AS.
"Newton sa zdá byť klasickým prípadom. Takmer nerozprával a bol taký zahĺbený do svojej práce, že často zabúdal jesť a voči tej troche priateľov, ktorých mal, sa správal ľahostajne a popudlivo," uviedol v stredu vedecký časopis New Scientist. Baron-Cohen povedal, že Einstein bol tiež samotárom a ako dieťa utkvelo opakoval vety. Hoci Einstein mal priateľov a otvorene hovoril o politických veciach, Baron-Cohen predpokladá, že tiež trpel formou Aspegerovho syndrómu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
