Maďarov a Slovákov aj francúzski a talianski vinári.
Kým SR a MR stále hľadajú riešenie 40-ročného sporu, Francúzi sú ochotní podriadiť sa dohode a po roku 2007 odstúpia od používania tejto značky. Na rozdiel od nich, Taliani trvajú na používaní aj po uvedenom roku.
Tajomník Rady obcí vinárskej oblasti Tokaj-Podvršia János Jarecsni v súvislosti so slovensko-maďarským sporom, ktorý sa začal v roku 1965, uviedol, že SR sa dostane do EÚ spolu s MR, ktorá uznala 3 slovenské obce ako súčasť historickej tokajskej vinárskej oblasti. V súčasnosti prebiehajú rokovania pracovných skupín zmiešanej komisie. "Verím, že sa v týchto skupinách vytvorí ochota ku kompromisu a že problém týkajúci sa produkcie tokajského vína bude vyriešený k spokojnosti oboch krajín," konštatoval Jarecsni a vyjadril presvedčenie, že aj slovenská časť patrí k tokajskej oblasti, aj keď ju oddelili hranice. "Bolo by veľmi vhodné, keby SR prebrala maďarský vinársky zákon, maďarský systém kontroly kvality vína a keby v rade posudzujúcej kvalitu vína sedeli popri maďarských vinároch aj slovenskí," zdôraznil a dodal, že o tom, či vyprodukované víno je vhodné na predaj pod značkou Tokaj, by mali rozhodnúť vinári - odborníci troch slovenských a 27 maďarských obcí a nie úradníci v Bratislave a v Budapešti.
Vinári v MR v zmysle prísneho vinárskeho zákona z roku 1995, musia byť členmi profesijného združenia, ktorého poslaním je ochrana pôvodu vína a záujmov vinárov. V súvislosti s oznámením Talianska, ktoré v rámci prílohy k oficiálnemu rozhodnutiu Rady EÚ o prijatí 10 nových krajín do únie 14. apríla oznámilo, že si robí nárok na používanie značky "tokaj" pre niektoré svoje vína aj po marci 2007, hoci podľa platnej dohody môžu jeho výrobcovia tento názov používať len do tohto termínu, tajomník konštatoval, že by Taliani mali dodržiavať rovnako zákony únie, ako to vyžadujú od krajín, ktoré do EÚ vstupujú. Podľa platných dohôd môžu Taliansko a Francúzsko používať názvy "Tocai" a "Tokay Pinot Gris" pre niektoré svoje vína do marca 2007. V roku 2006 má Európska komisia predložiť návrhy, ako chrániť značku tokajského vína po roku 2007. Na výhradné používanie tejto značky si robia nárok Maďarsko a Slovensko, na ktorých území sa nachádza tokajská vinohradnícka oblasť. Francúzsko túto dohodu mieni rešpektovať.
Väčšina z 5 500 ha tokajských viníc v MR je v rukách rodinných podnikaní. Zahraniční investori vlastnia asi desatinu. Jedným z rodinných firiem v centre tejto vinárskej oblasti, v Tokaji, ktoré leží na sútoku riek Bodrog a Tisa pod 515 metrovým Tokajským vrchom, je pivnica Hímesudvar rodiny Várhelyiovcov. Podľa Pétera Várhelyiho však najväčšie pivnice a obchody sú v rukách práve zahraničných investorov. Prítomný na trhu je aj štátny podnik, do ktorého v snahe udržať tokajské vinárstvo, investuje štát veľké finančné prostriedky, čím podľa Várhelyiho vinárstvu, ktoré je v Tokaji založené nie na unifikovanej chuti, ale na pestrofarebnosti chutí a typov vín rôznych pivníc, vyrobených prísne kontrolovanou technológiou, skôr škodí. Rodina pestuje hrozno na 5 ha, ročne vyprodukujú 25 000 fliaš rôznych vín, vrátane päť až šesťputňového unikátneho "aszú", ktoré sa začalo vyrábať v 17. storočí.
Toto víno, ktorého typickú chuť dávajú cibéby zhrozienkovatené bobule hrozna napadnuté ušľachtilou hubou Botrytis cinerea, v ktorých sa takto mimoriadne koncentruje cukor a aromatické látky, dozrieva v tokajských pivniciach v sudoch z dubového dreva.
Problémom vinohradníkov je strata východných trhov po zmene režimu. V súčasnosti sa tento trh preorientováva na podstatne náročnejší západný trh. Podľa Várhelyiho je to dlhodobý a ťažký proces. Po vstupe MR do únie prenikne na maďarský trh množstvo kvalitných francúzskych, španielskych vín, ktoré spestria, ale aj zamiešajú domáci trh. Rozšírenie únie však bude znamenať podľa jeho slov aj rozšírenie trhu pre tokajské vína.
Jednou z vinárstiev s účasťou zahraničného kapitálu je pivnica Gróf Degenfeld, ktorú riadi Regionálne vinárske obchodné centrum Tokaj. Podľa slov výkonnej riaditeľky centra Hedvigy Petróczkiovej k znovuzískaniu a udržaniu dobrého mena tokajských vín nestačí vyrábať kvalitné víno. Snahou investora je spojiť výrobu s jeho kultúrnym predajom a s cestovným ruchom. K tomu vybudovali v mestečku Tokaj reštauráciu s penziónom a konferenčným strediskom, obchod s prvotriednymi vínami a v susednej obci Tarcal na pozemku Degenfeldovej vinice vybudovali v kaštieli luxusný hotel. Investované náklady sa podľa slov riaditeľky pravdepodobne vrátia až neskôr, majiteľom však ide o už spomenutú obnovu dobrej povesti tamojšieho vína. Vstup MR do únie vníma podnik jednoznačne pozitívne, poznamenala Petróczkiová.
Autor: Tokaj (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
