akýsi zmysel vzniku tejto strany. Tým bola absolútna neakceptácia Mečiara na domácej i zahraničnej scéne.
Po tom, čo veľký Mufti rozbil Tkáčov pokus o revolúciu v HZDS, mali vzbúrenci naozaj legálny osobný motív vyvliecť sa zo slučky, ktorá by pomaly udusila ich politickú kariéru. (Hoci vždy chceli iba platformu, boli dokopaní k odchodu.) Osem rokov tu predsa platilo - zostávať s Mečiarom znamená izoláciu. Sám Tkáč po voľbách tvrdil, že HZDS už nemá nielen koaličný, ale ani "rokovací potenciál". A my sme sa všetci smiali, že skoro na to prišiel - po voľbách. Teraz sa však ukazuje, že neskoro - izolácia Mečiara a HZDS už prestáva byť pravda.
V máji 2003 totiž napr. Béla Bugár hovorí, že "opozičná politika HZDS je dnes absolútne iná. Ak bude (Mečiar, P.S.) schopný viesť takto svoju stranu, POTOM NEBUDE ŽIADNY PROBLÉM. Keď hovoríme o akceptovateľnosti, je to veľmi dlhá cesta, ale KAŽDÝ MUSÍ DOSTAŤ PRÍLEŽITOSŤ". Tak. Obrat nastal však už po irackom hlasovaní v NR SR. Vtedy uvidel Eduard Kukan - ako prvý - "zárodky podstatnejšej spolupráce" s HZDS.
Takže: hoci dôvody exkomunikácie HZDS zo slušnej spoločnosti trvajú, je úplne zrejmé, že v koalícii začal proces omilosťovania tak, aby k regulárnym voľbám v r. 2006 bolo HZDS "salónspôsobilé". Všimnime si dobre - najostrejšie kritiky voči HZDS sa už dávno neozývajú z prostredia koalície, ale - uprchlíkov.
Otázka je evidentná: Komu tu treba Ľudovú úniu? Čo svojského a originálneho prinášajú do programovej a ideovej ponuky súčasných strán? Čo takého, čo tu ešte nie je? Ustanovujúci kongres povedal, že ĽÚ chce "okrem integrácie do euroatlantických štruktúr presadzovať princípy sociálne trhového hospodárstva ako nástroja na vyrovnávanie rozdielov regiónov, obcí a rodín". Ha-ha-ha; presne toto na Slovensku chýba, stranu s takýmito prioritami tu ešte naozaj nikto nevidel. Strašne nám chýbajú tiež strany, ktoré sú "za dokončenie reforiem sociálneho systému, zdravotníctva, školstva a daní". To všetko je asi úzky profil - preto prichádza Ľudová únia a Vojtech Tkáč.
Bohužiaľ, ak aj niečo vychádza z vlastnej hlavy, to je hneď horibilná hlúposť: Ľudová únia chce "v politickej oblasti podporovať zavedenie dvojkomorového parlamentu s menším počtom poslancov a s komorou regiónov". To je jednoducho nezmysel - nech sa pozrú len do Čiech, kde by Senát hneď zrušili, keby sa len trochu dalo.
Ľudová únia má ale predsa svoj význam - odtrhnutie sa "tkáčovcov" znamená asi definitívny koniec HZDS ako hegemóna a pád z kategórie ťažkej do strednej politickej váhy. Je historickým zlomom pre slovenskú politiku, že do najbližších volieb sa už nebude nabiehať v garde všetci proti Mečiarovi. Tu splnila ĽÚ naozaj svoje poslanie čoby "posledného klinca". Nemožno ale obísť, že väčšiu časť práce na tomto prevrate asi odviedol Robert Fico. Trendy sa však pre zmenu začínajú kryštalizovať do polohy - všetci proti Smeru. Ale to je už iný príbeh.
Útekom z HZDS si svoje vlastné perspektívy chlapci a dievčatá z Ľudovej únie skôr zhoršili. Keby vyčkali v pokoji rysujúce sa amnestie pre Mečiara i hnutie, značná časť z nich by po r. 2006 mohla mať šancu. Nedajbože aj v exekutíve či europarlamente... Teraz vyzerajú príšerne - strana existuje de facto už dva mesiace, ale v prieskumoch sa zatiaľ neobjavila. Najpravdepodobnejšie je, že Tkáčova partia uviazne medzi nulou a jedným percentom.
Objektívne totiž nemajú na viac. Ficov opozičný prejav výrazne tlačí slovenskú scénu do ostrej tripolarity - "krajne pravicová vláda" versus Smer versus HZDS. Tu nie je miesto pre štvrtý vrchol - ešte aj keby bol k dispozícii reálny politický líder. Ale niet ho: Tkáč je človek do exekutívy a na úzko odborné dišputy o sociálnej reforme (kde rozpráva nepodstatné veci, nehovorí nikdy k jadru). Prvá podpredsedníčka Keltošová by asi bola ako líder lepšia, ale ako neposlankyňa je mediálne odstavená. Rozhodnutie, že okrem týchto dvoch už zo starej gardy HZDS nik vo vedení nebude, je síce sympatické, preferenčne však asi nízkokalorické. Chudík, Tomeček, Krištofičová sú síce mená bez stigmy, ale aj bez chuti, vlastnej arómy i mediálneho priestoru.
Ľudovej únii sa podaril aj veľmi dobrý úvodný vtip. Podpredseda pre humanitárnu oblasť (Chudík) je skutočne nápad, ktorý nadovšetko dokladuje, že fantázii pri vymýšľaní zbytočných postov sa na Slovensku medze nekladú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
