pamäti tých, ktorí sa dožijú, zostane - nezmazateľná postava Güntera Verheugena. Tento komisár pre rozširovanie je emblematická figúra - Európu v rokovaniach s kandidátmi nielene zastupuje, ale on ju priam symbolizuje. Keby sa vypísala verejná súťaž na stvárnenie maskota Európy, vyhral by Verheugen. Včera prišiel na Slovensko podporiť kampaň k referendu.
Verheugen je veru neklamné znamenie, že spejeme do cieľovej rovinky dostihu, o ktorom mnohí tvrdia, že si ani nevšimli, že odštartoval. Pravdu povediac, musí byť optimistom ten, kto verí, že úmysel komisára "v osobnom kontakte s ľuďmi podporiť účasť v referende" prinesie očakávané výsledky. O tomto bruselskom úradníkovi sa nedá zrovna povedať, že by bol prototypom ľudového rečníka, o ktorého múdra sa masy trhajú. Kam Verheugen nohu položí, tam ho nemajú radi. Uvidíme - väčší průser ako s eurohymnou už ani Verheugen byť nemôže. (Len keby sa zistilo, že nemáme naňho autorské práva.)
Vysoký komisár, preslávený prostorekosťou, sa nezaprel ani včera. "Je správne a normálne, že na Slovensku oficiálne miesta o negatívach Európskej únie nehovoria", reagoval na postreh, že kampaň je dosť jednostranná. No čo poviete - priláka týmto ľudí k urnám, alebo skôr odplaší? Ako môže byť správne, ak sa o niektorých faktoch nehovorí? Je naozaj normálne, ak sa zamlčí nejaká skutočnosť, ktorá by mohla mať na rozhodovanie jednotlivca vplyv?
Raz darmo - takáto bohorovná úprimnosť môže vyjsť z hlavy len bruselského komisára. Špeciálne Verheugena. Volení politici by otázku zahovorili, či klamali, že predsa oni upozorňujú aj na negatíva. Ani slovenský politik by si asi nedovolil len tak z mosta doprosta povedať, že bude pre vás lepšie, ak nič neviete. To je Verheugen. Ďalšie typické verheugenovské číslo asi predvedie dnes či zajtra - keď sa ho spýtajú, že ako to myslel, tak suverénne povie, že nič predsa nepovedal. A neobmäkčí ho ani kazeta s nahrávkou...
To sa stalo nedávno týždenníku Domino fórum - spýtali sa Verheugena, že čo hovorí na to, že pred dvoma rokmi vystríhal, že s Klausom bude mať ČR s prijatím do EÚ problém. "Nenájdete odo mňa ani poznámku, žeby voľby nejakého politika mali ovplyvniť vstup do EÚ". Tak - klamal. Tej kauzy boli pred troma rokmi české noviny plné a na Verheugenovi s Klausom sa zabávali tri týždne. K Slovensku sa naposledy Verheugen vyjadroval v lete 2001: "Návrat dnešnej opozície k moci by mohol spôsobiť vážne problémy pri začleňovaní do únie". Aha - naozaj nikoho nemenoval.
V tejto súvislosti je dobrým paradoxom aj postava ďalšej veličiny, ktorá pomáhala včera rozpumpovať kampaň. Podpredseda talianskej vlády Gianfranco Fini bol pred cca desiatimi rokmi v podobnej pozícii ako Mečiar - jeho strana Alianzia Nazionale požívala povesť krajne pravicového, polofašistického spolku. Nakoniec sa, aj s pomocou Berlusconiho, z kliatby dostal. A dnes je už taký "salonfähig", že chodí po Európe agitovať. Kedysi sa strašilo, že s Finim vo vláde dopadne Taliansko do takej izolácie, akú si užilo Rakúsko s Haiderom.
Samozrejme, nielen Verheugen s Finim a Patom Coxom (predseda EP) sú príznakmi, že kampaň sa spustila naostro. Včerajšok bol prvým dňom, keď sa z médií euroreklama valila prúdom. Formálne to tak je aj v poriadku - podľa zákona. U susedov v Maďarsku však šla kampaň tejto intenzity a frekvencie - zákon, nezákon - fakticky nepretržite od kodanského summitu. Je možné, že slovenský model, ktorý sa snaží o akýsi bleskový mediálny šok, je lepší.
Bolo však naozaj neprístojné, ak sa doteraz viac ako o únii samotnej hovorilo o účinnosti kampane resp. o tom, či by mala alebo nemala vláda (Csáky) odstúpiť, keď referendum dopadne tak či onak. Mimochodom, táto téma je najlepším lákadlom pre odporcov vlády, aby - hlasovať nešli. Otvoril ju Pavol Rusko - a potom sa šiel liečiť...
Napriek nasadeniu politikov, s ktorým vstupujú do týchto desiatich dní, predsa len je zrejmá jedna odlišnosť oproti Čechám či Maďarom. Nech už hovoríme o ktorejkoľvek strane, akási základná euroiskra, také esenciálne nadšenie pre Európsku úniu u našich chýba. To je rozdiel, ktorý je viditeľný napriek skutočnosti, že o negatívach naozaj nehovoria. Rubom tejto mince je, že doteraz veľmi nehovorili ani o pozitívach - teda aspoň nie tak často a pri každej príležitosti. U Slovenska je azda tá zvláštnosť, že až do včerajška tu s referendom o vstupe úspešne súperili o miesto na výslní aj iné politické témy.
Uvidíme, aký to vezme koniec. Teraz už nejde o výhody či nevýhody, len upútať pozornosť ľudí, že nejaké hlasovanie tu vôbec bude. A na to, napokon, môže byť dobrý ešte aj Verheugen. Jedno sa mu nedá uprieť - že by bol nenápadný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
