pôsobenie v Perzskom zálive do konca roka.
Slovenskí vojaci v Iraku o konci svojej misie tušia. Na internetovej stránke českého ministerstva je citovaný slovenský veliteľ roty radiačnej a chemickej ochrany Oliver Toderiška: "Hovorí sa, že najneskôr do konca mája by sme sa mali vrátiť na Slovensko. Vojaci sa cítia ukrivdení. Potom, čo prečkali vojnu, by sa teraz chceli podieľať na distribúcii humanitárnej pomoci."
Psychológ a hovorca česko-slovenského práporu Luděk Lávička povedal, že koncom mája "celý prápor končí, zbalí sa technika". Zostáva len česká poľná nemocnica, ktorá pôsobí v juhoirackej Basre.
Hovorkyňa ministerstva obrany Katarína Heimschildová na rozdiel od Lávičku hovorí, že "u nás zatiaľ nepadlo rozhodnutie, kedy sa slovenskí vojaci vrátia".
Z oblasti sa už sťahuje časť amerických vojsk, zároveň sa chystá vytvorenie mnohonárodných stabilizačných síl. Či bude ich súčasťou aj Slovensko, nateraz nie je jasné. Účasť už prisľúbila asi desiatka krajín a predpokladá sa, že záujem prejavia aj ďalšie.
Minulý týždeň v stredu sa v Londýne na konferencii o povojnovom Iraku stretli zástupcovia 16 krajín. Dohodli sa tam aj na vytvorení stabilizačných síl, niektoré krajiny sa do nich rovno prihlásili.
O tom, kto z našich v Londýne bol a čo vyriešil, dodnes nik nebol ochotný informovať. "Mala tam ísť delegácia z ministerstva obrany," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel. Na ministerstve obrany mlčia. Minister Ivan Šimko ešte pred londýnskou konferenciu povedal, že ponúkneme ženistov, ale viac povedať nechcel.
Nie je vylúčené, že slovenskí chemici zotrvajú v Iraku dlhšie ako českí, ale už sa objavili debaty, že by ich mohli vystriedať ženisti. Tí by išli do Iraku zhruba v rovnakom počte ako chemici, teda do 75 ľudí.
Slovenskí ženisti sú už tradične veľmi žiadaní a nie je vylúčené, že by ich chcela každá z týchto krajín. Môže to byť jednou z príčin, prečo sa zatiaľ informuje o našej budúcej účasti na obnove Iraku dosť hmlisto.
V súčasnosti sa naši chemici podieľajú na humanitárnej pomoci na území Iraku, zabezpečujú napríklad pitnú vodu.
Na rokovaní minulú stredu v Londýne nebol nik ani z ministerstva hospodárstva. Podľa ministra Roberta Nemcsicsa už predtým ponúkli asi 68 slovenských firiem americkej administratíve.
"Robíme všetko preto, aby sme v krátkom čase vyslali vládneho koordinátora priamo do oblasti, čiže do Iraku, alebo Kuvajtu a aby sme tam vyslali dvoch obchodníkov zorientovaných v oblasti, ktorí vedia reč a poznajú pomery. Budú kontaktovať provizórnu irackú správu, aby sa naše ponuky nestratili," povedal Nemcsics.
Ešte začiatkom apríla absolvoval Nemcsics pracovnú cestu do USA, kde dohadoval priame ponuky. "V Amerike funguje systém lobizmu, takže sme napojení aj na lobistov. Tí budú v kontakte s americkými firmami, ktoré získali kontrakty na obnovu Iraku. Viac sme urobiť nemohli a sme omnoho ďalej ako okolité štáty," tvrdí Nemcsics.
Irak bude rozdelený na tri časti - americkú, britskú a poľskú. Nemcsics: "My sa snažíme, aby sme operovali ako subkontraktori pre americké firmy, lebo tie získavajú najväčší objem zákaziek v segmente, ktoré nás zaujíma. Cez koordinátora a obchodníkov chceme ešte priamo na mieste kontaktovať predovšetkým poľskú časť."
Autor: rf
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.