Dvadsaťpäťročný Roman Noel Sagmany je už piaty deň tlmočníkom pre vojakov siedmej poľnej nemocnice v juhoirackej Basre.

Mladý muž, ktorého mama pochádza zo Slovenska, pomáha českým vojakom a lekárom, pracujúcim na poľnom obväzisku, v komunikácii s miestnymi obyvateľmi.

Často je to náročná práca. Ľudia sú netrpezliví, tlačia sa pri zátarasách pred vstupom do priestoru, kde v stane a špeciálne upravenej nákladnej tatre pracujú českí lekári a zdravotné sestry. Iračania majú pritom vo zvyku si sadnúť priamo uprostred jediného závorou prehradeného vchodu a neuhnúť takmer za žiadnych okolností. "Veľa miestnych ľudí si myslí, že práve ich prípad je ten najdôležitejší," opisuje Roman svoje zážitky.

Stále musí opakovať, že v poľnej ošetrovni nedokážu ani najlepší lekári pomôcť úplne každému. Nápis nestačí, mnohí pacienti sú negramotní. Priamo pri ošetrovaní pacientov však Roman nie je, s lekármi pracuje český prekladateľ do arabčiny.

"Je to dobrá robota, pracujem o deviatej do poludnia a potom od druhej do piatej," opisuje Roman ordinačné hodiny českých lekárov. Tí denne pomôžu niekoľkým desiatkam pacientov. Tlmočník ráta, že s nemocnicou bude spolupracovať po celý čas jej pôsobenia v Basre. Podľa niektorých vyjadrení by tu vojaci mohli byť aj rok a pol. "Po slovensky viem dobre, teraz už aj trochu po česky, s vojakmi vychádzam výborne," podotkol Roman, ktorý hovorí aj po anglicky.

Roman je vysokoškolák. Pretože však nie je stopercentný Iračan, nemohol počas Saddámovho režimu pokračovať v štúdiu. Teraz premýšľa o tom, že by mohol ďalej študovať buď na Slovensku, alebo v Českej republike. "Vyštudoval som elektrické inžinierstvo, mohol by som v ňom pokračovať, alebo by som si vybral úplne iný odbor."

Plánov má sympatický mladík s krátkou briadkou veľa. Jedno vie však iste, vo vojnou zničenom Iraku sa mu nechce zostať. "Aj keď je krásne pomáhať v nemocnici ľuďom, ktorí to potrebujú," dodáva.