zaťaženia z priamych na nepriame dane a zjednotení sadzby DPH. Minister financií Ivan Mikloš (na snímke) je však pripravený rokovať o viacerých alternatívach. Medzi ne patrí aj možnosť, že navrhovaná jednotná sadzba DPH na úrovni 20% môže znížiť. Ako však včera upozornil, pokles čo i len o jedno percento by znamenal zníženie príjmov v štátnom rozpočte zhruba o 6 miliárd korún. V praxi by to ale znamenalo, že v takom prípade by sa nemohli znížiť odvody do poistných fondov o plánované 3-4 percentá. I. Mikloš nevylúčil ani možnosť, že pri znížení sadzby DPH by sa zrejme zvýšili aj spotrebná daň na uhľovodíkové palivá. Takisto nevyvrátil ani fámy o tom, že už tento rok by sa zvýšili spotrebné dane z tabaku, benzínu, nafty a alkoholu, keďže príjmy štátneho rozpočtu sú nižšie, než bol ich pôvodný predpoklad.
"Pravdou je, že dochádza k trošku nižšiemu výberu DPH... To však vieme vyriešiť bez zmeny zákona o štátnom rozpočte. A či pristúpime k nejakým skorším úpravám v štruktúrach spotrebných daní, je otvorená vec."
Hoci väčšina štátov EÚ má dve sadzby DPH, minister financií to považuje za ich chybu.
"Jednotná sadzba je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Ak niektoré členské krajiny EÚ majú dvojitú sadzbu DPH, automaticky to neznamená, že je to pre ich ekonomiky dobré. Skôr by som povedal, že im chýba politická odvaha na zjednotenie sadzieb."
Keďže jediná sadzba DPH by znamenala pre mnoho rodín vážne problémy v ich rozpočtoch, nevylúčil I. Mikloš aj isté sociálne kompenzácie. Tie by mali byť robené priamo v rámci daňovej reformy. V prípade zamestnaných ľudí by sa im mali zvýšiť odpočítateľné položky od daňového základu tak, aby po daňovej reforme dramaticky nepoklesla ich životná úroveň. U sociálne odkázaných a dôchodcov by to zas mal tento problém "poriešiť" zvýšené dôchodky a sociálne dávky. Minister pripustil, že sa zrejme zvýšia ceny niektorých produktov. Na druhej strane by ale daňová reforma mala priniesť viac pozitív.
"Zjednoduší sa a sprehľadní platenie a výber daní. Minimalizujú sa daňové úniky, dôjde k rozvoju ekonomiky, zvýši sa zamestnanosť a zlepší sa aj sociálna situácia."
V tejto súvislosti ilustroval pozitívne výsledky daňovej reformy I. Mikloš na príklade Estónska, kde je DPH 18 percent a daň z príjmov 26 percent.
"Táto krajina má ako jediná z kandidátskych krajín prebytok v štátnom rozpočte."
Minister včera odmietol aj teóriu o tom, že po vstupe SR do Európskej únie bude mať síce európske ceny, ale zároveň iba slovenské platy... Ako skonštatoval, bude dochádzať k postupnému nárastu cien, ale zároveň aj k rýchlejšiemu ekonomickému rastu ako vo vyspelých krajinách EÚ.
"K žiadnej šokovej terapii, ani ničomu dramatickému za rok nedôjde. Teraz naše ceny dosahujú približne 37 percent priemeru krajín EÚ a zároveň sú najnižšie spomedzi všetkých kandidátskych krajín. Možno tie ceny po vstupe sa o niečo zvýšia, no cenová hladina sa v nasledujúcich rokoch veľmi nezmení. Podľa našich analytikov bude inflácia následkom vstupu do EÚ asi o 1 - 1,5 percenta vyššia než jej predpokladaná úroveň, keby sme v EÚ neboli" uviedol I. Mikloš a dodal, že na priemernú úroveň EÚ by sme sa mohli dostať o 12 až 15 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
