vedením hosťujúcej profesorky Zuzany Sternovej z Výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb - NOVA Bratislava. Aká je kondícia košických bytoviek, o tom sme sa porozprávali s vedúcim Katedry konštrukcií pozemných stavieb Technickej univerzity Košice doc. Ing. Pavlom Ďuricom, CSc.
"Stav košických bytoviek je taký, ako na celom Slovensku. Poruchy vykazujú najstaršie aj najnovšie panelové domy. Ministerstvo výstavby prijalo smernicu, ktorá hovorí o systémových poruchách. Po revolúcii v roku 1989 sa začalo s udeľovaním dotácií, z úrovne vlády bolo rozbehnutých viacero zatepľovacích programov a momentálne najaktuálnejšou je otázka odstraňovania systémových porúch. Je presne zadefinovaných jedenásť typov týchto systémových porúch, ktoré nespôsobili užívatelia a zároveň aj návrhy na ich sanáciu," hovorí doc. Ďurica.
Štát odpredajom bytov do osobného vlastníctva sa síce zbavil zodpovednosti za ne, ale v prípade systémových závad nezavinených užívateľmi sa spolupodieľa prostredníctvom dotácií na ich odstraňovaní. Poruchy významne ovplyvňujú energetické správanie sa budovy, ale zasahujú aj do samotnej statiky stavby. Ktoré poruchy sa najčastejšie vyskytujú pri košických bytovkách?
"Pri panelovom systéme T06 B s priečnym nosným systémom pozostávajúcim z 3,6-metrových modulov, (ide o Terasu a Sídlisko nad jazerom), sa vyskytujú najmä poruchy troskopemzobetónových a keramzitbetónových obkladových dielcov na štítoch týchto bytových domov. Tu je potrebné prikotvenie štítových panelov a zateplenie štítových stien, na čo môžu užívatelia po príslušnom zdokladovaní žiadať štátnu dotáciu. Štát teda nedáva dotácie v tomto prípade na zateplenie celého objektu, ale len štítových stien," uviedol P. Ďurica.
Pri strednorozponovom konštrukčnom systéme T08 B, ktorý je v Košiciach napríklad na Terase, Jazere a Krásnej nad Hornádom, sa vyskytujú systémové poruchy pri loggiách. Ich nosný systém pozostáva z priečneho 6-metrového modulu s pórobetónovým obvodovým plášťom, teda aj loggie majú dĺžku 6 metrov. Na loggiách dochádza ku korózii výstuže a betónu dutinových stropných panelov, degradácii kotvenia zábradlia v nosných stenách, vyhnívaniu stĺpikov zábradlia, zatekaniu a korózii oplechovania. Tu je potrebné vymeniť podlahové vrstvy vrátane hydroizolácie a detailov napojenia, urobiť vysprávky a ošetriť výstuž, ako aj dodatočne ukotviť zábradlie, ak je narušené, prípadne vymeniť celé zábradlie.
Konštrukčný systém P 1.15 sa vyskytuje prevažne na Furči, KVP a na Ťahanovciach. Tu ide o pórobetónové panely výšky 600 - 1200 milimetrov, ktoré sú zvislými tiahlami spínané do panelov konštrukčnej výšky jedného podlažia. "Keď sa najmä po daždi pozriete na fasádu, pekne vidno, ako sú tie panely spínané. Systémové poruchy sa v ich prípade prejavujú trhlinami vo vodorovnom a zvislom smere najmä v stykoch jednotlivých dielcov. Môže dochádzať k zatekaniu dažďovej vody, ako aj ku korózii oceľových konzol, spínacích ťahadiel a výstuže. Sanačnými opatreniami sú: odstránenie zdegradovaného pórobetónu, ošetrenie výstuže, vysprávky pórobetónu plus celoplošné zateplenie."
V Košiciach je ešte na sídliskách KVP, Ťahanovce a Furča rozšírený systém P 1.14, kde je použitý vrstvený sendvičový panel s otvorenými horizontálnymi stykmi. Tu dochádza k poruche stykov vrstvených dielcov ako aj k defektom v samotných fragmentoch. "Tieto dielce sa robili v panelárňach a viete, ako sa tam voľakedy pracovalo. Nikto nevie, ako sú tam kladené tepelnoizolačné vrstvy z polystyrénu a podobne. Tu sa defekty panelov zisťujú termovíziou. Sanácia spočíva vo vyčistení škár, ich vyplnení izolantom, prelepení škár a na to ide opäť celoplošné zateplenie."
Posúdenie stavu objektu musí robiť autorizovaná osoba, stavebný inžinier s potrebným oprávnením. V prvom rade sa robí passport budovy, teda jej identifikácia, potom popis systémových porúch, teda diagnostika a následne návrhy na ich odstránenie. Na základe tejto analýzy je možné požiadať štát o dotáciu. Presný postup vymedzuje spomínaná vyhláška č. 6/2002 MVaRR SR.
Autor: kla
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
