"Odborníci hovoria, že životnosť panelákov predstavuje 70 až 80 rokov. Pripravujeme dlhodobú koncepciu rekonštrukcie bytového fondu, ktorá by mala predĺžiť jeho životnosť o zhruba tridsať rokov," hovorí Ing. Sekanina.
Podstata rekonštrukcií bude spočívať v statických úpravách a opravách závad, ktoré nevznikli zavinením užívateľov bytov. Ich súčasťou bude zateplenie obvodových plášťov činžovných domov aj úpravy interiérov. Predpokladané náklady na rekonštrukciu pripadajúce na jednu bytovú jednotku o rozlohe asi 70 metrov štvorcových predstavuje 700 až 750-tisíc korún.
"Už pri životnosti 30 rokov treba realizovať čiastkové rekonštrukcie ako výmena potrubí a podobne. Podľa našich prepočtov však takéto dielčie úpravy sú zbytočne nákladné. V tomto štádiu by sa už mali robiť komplexné rekonštrukcie, čo by bolo určite efektívnejšie. Rozbehli sme už s dvesto bytmi takýto pilotný projekt," uviedol V. Sekanina.
Náklady na rekonštrukciu pripadajúce na jeden byt sú zhruba tri štvrte milióna korún a životnosť sa predĺži len o 30 rokov. Nebolo by racionálnejšie radšej stavať nové bytovky? "Náklady na výstavbu jedného bytu v stredne veľkom meste sa pohybujú na úrovni okolo 1,5 milióna korún. Určite teda má význam rekonštruovať."
Existuje vyhláška ministerstva výstavby, ktorá hovorí o rekonštrukcii bytového fondu. "Hoci program existuje, pre tento rok však neboli na tento účel vyčlenené žiadne finančné prostriedky," zdôraznil V. Sekanina.
Rekonštrukcie môžu len oddialiť problém. Čo v prípade, keď bytovka definitívne doslúži? "Zatiaľ sme takúto situáciu nezažili. Pri pravidelných kontrolách objektov a priebežnej údržbe a opravách sa nemôže dospieť do stavu, že bytovka prestane byť užívaniaschopnou. V prípade nepredvídaných udalostí, ako napríklad výbuch plynu, si v prípade bytových družstiev vieme pomôcť z vlastných alebo iných zdrojov. Keď napríklad vybuchol plyn v Piešťanoch, mesto poskytlo užívateľom bytov náhradné bývanie."
Skôr či neskôr tá doba príde, keď bytovke za bytovkou skončí životnosť. Kto poskytne nové bývanie, prefinancuje ho štát, samospráva, respektíve vlastník či užívateľ bytu? "Pokiaľ viem, zatiaľ to naša legislatíva neošetruje. Tu vidím určitý hendikep v porovnaní s krajinami Európskej únie, kde v tomto smere zákony riešia kompetencie samosprávy, štátnej správy a vlastníkov bytov. Kým u nás na Slovensku sa do osobného vlastníctva previedla drvivá väčšina bytov, čím sa štát zbavil zodpovednosti, v západnej Európe ostalo štátnymi 30 až 35 percent bytov. V ich prípadoch zodpovednosť za ne nesie štát alebo samospráva. Predpokladám, že vzhľadom na náš vstup do Európskej únie sa legislatíva aj v tomto smere zosúladí so zákonmi platnými v členských krajinách EÚ," uzavrel Ing. Sekanina.
Autor: kla
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
