podobne. Lenže medzi poruchy výslovnosti patrí aj slabiková a slovná dyslália. Na základe vlastných poznatkov, ako pedagóg - logopéd, chcel by som sa zmieniť o tom, kedy ide o slabikovú a slovnú dysláliu.

Pri slabikovej a slovnej dyslálii vystupuje do popredia nesprávna výslovnosť skupín spoluhlások. Vyslovujú ich nesprávne nielen deti - žiaci, ale aj dosplí. Skupiny spoluhlások sa zjednodušujú a namiesto dvoch, troch sopluhlások počujeme jednu. Deti vyslovujú napríklad miesto skupiny br, bl len b: Bratislava - Batislava - Batisava, brána - bána, brat - bat, brucho - bucho, blato - bato a podobne. Namiesto skupiny str, stl, st vyslovujú len t alebo niekedy s, c: stĺp - stp - tp, stolička - tolička, stojí - tojí, strach - tach, strapec - tapec, strana - tana, straka - saka - taka - staka, strecha - tech - cecha, strýko - stýko - týko, cýko atď. Keď sú deti malé a práve sa učia vytvárať prvé ťažšie slová, je takáto výslovnosť prirodzená, ale keď si na ňu navyknú, v neskoršom veku sa môže ich reč stať nezrozumiteľnou. Zisťujem to na hodinách individuálnej logopedickej starostlivosti v 2. - 4. ročníku Špeciálnej základnej školy na Inžinierskej ulici v Košiciach. Horšie sú prípady, keď skupiny hlások komolia dospelí, alebo ich vyslovujú nesprávne, najmä v rozhlase alebo na javisku. Mohli by sme uviesť veľa príkladov nesprávnej výslovnosti skupín spoluhlások a zároveň upozorniť, kde sa má používať redukovanie hlások. Uvedieme len niektoré, napríklad píše sa detstvo, detský, bratstvo, bohatstvo a vyslovuje sa správne dectvo, decký, bratctvo, bohactvo. Presnú výslovnosť, napríklad bratstvo - brat-stvo, detstvo - det-stvo považujeme za afektovanosť, naopak v skupine - nsk - nahrádzanie so spoluhláskou c považujeme na javisku za neprípustné a neeufonické, napríklad slovenský, nesprávne slovencký, ženská - žencká.

Niektoré deti vyslovujú nesprávne celé slová, alebo nahrádzajú slová vlastnými výrazmi. Tak napríklad miesto chlieb hovoria cheb, bubnujeme - bubujeme, bumbujeme, putbujeme a podobne.

Iné deti - žiaci komolia celé slovo, ale dodržiavajú prízvuk a melódiu slova. Slovo má ten istý počet slabík ako správny výraz, predsa je však nezrozumiteľné, napríklad: rukavica - nunavita, stolička - lotička - lostička a podobne. U detí, najmä v predškolskom veku, prijímame takéto výrazy s určitou zhovievavosťou, u školopovinných detí - aj u dospelých - pozeráme sa na podobné novotvary kriticky a treba ich odstrániť, pravdaže, nie zvýšeným tónom, či výsmechom zo strany žiakov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.