Napríklad schopnosť zapojiť sa do spoločnosti - sociabilita, vytvára sa už v útlom veku na podklade citových vzťahov. Citovo uspokojené dieťa prospieva po stránke duševnej aj telesnej. Dieťa citovo neuspokojené trpí najrôznejšími poruchami telesného aj duševného zdravia. Z toho vyplýva, že akékoľvek zraňovanie osobnej dôstojnosti dieťaťa a nedostatok alebo narušovanie citových vzťahov ťažko dieťa poškodzuje, či už skryte alebo navonok.
Priznajme si, že príležitostí k zraňovaniu dieťaťa je dosť v rodine i v škole. A pritom nemusí ísť o zámerné ubližovanie. Vieme, že veľakrát stačí len málo. Napríklad veci, ktoré sú pre dospelého banálnou záležitosťou, môžu byť pre dieťa veľmi dôležité. Sú rodiny s chronickým nedostatkom citových vzťahov, kde jednoducho rodičia nemajú na deti čas. A tak sa stáva, že zlé zážitky z detstva opakujeme, môžu nám po celý život zostať v hĺbke duše, utajené nám samotným aj druhým ľuďom. Sú prekryté najvyššou formou nervovej duševnej činnosti, morálnou nadstavbou a sociálnymi útlmami. Avšak za istých okolností, kedy pod vplyvom vonkajších okolností padnú všetky navodené vnútorné zábrany, môžu prepuknúť a prevaliť sa ako agresia, podvedomá nenávisť a to nie proti pôvodcom zla, ale proti všetkým.
Ako tomu predchádzať? Predovšetkým snažiť sa o to, aby rodinné vzťahy boli kľudné, vyrovnané, presýtené kladnými citovými postojmi. Nie je to nemožné. V knihách o výchove na primitívnych stupňoch sa dočítame, že ľudia primitívnych kmeňov boli veľmi prekvapení, keď sa dozvedeli, že bieli ľudia, ktorí im prinášali náboženstvo mieru a lásky, kultúru a civilizáciu, dokázali biť svoje deti.
Všetko, čo prejde bránami zmyslov už od útleho detstva, to zostáva a ide s človekom po celý život. A každé zlé, príkre slovo, odmietavý postoj, urážanie a nadávky, ba aj bitie, to všetko zostáva v dieťati ako skryté nebezpečenstvo, ktoré sa nemusí, ale môže prejaviť v dospelosti. A na to by sme nemali zabúdať pri výchove svojich detí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
