prechodom Soroška za západe a Zádielskou tiesňavou na východe. Zo severu ho ohraničuje údolie potoka Čremošná, pričom na severzápade naväzuje na masív Volovských vrchov, juh spadá strmými okrajmi do Turnianskej kotliny. Z pomerne kompaktného územia planiny vystupujú na severe dva izolované enklávy - masív Drieňovca a Borčianska planina, ktoré predstavujú izolované, geomorfologicky zaujímavé územia.
Horný vrch patrí ku najzaujímavejším predstaviteľom planinového krasu na Slovensku. V jej masíve sa nachádzajú azda všetky možné krasové fenomény - jaskyne, priepasti, závrty, krasové jazierka, skalné útvary, vyvieračky a iné. Je krajinársky mimoriadne pôsobivá a turisticky vďačná, v porovnaní s inými planinami Slovenského krasu je do značnej miery zalesnená.
Skutočnou ozdobou planiny je nesprístupnená Hrušovská jaskyňa, ktorej vchod leží v južnom okraji planiny, povyše obce Hrušov, pod ústím železničného tunela. Je Národnou prírodnou pamiatkou, jej dĺžka činí 780 metrov. Je to fluviokrasová jaskyňa s aktívnym vodným tokom, s unikátnymi sintrovými výtvormi, vzácnymi formami výzdoby. Medzi jaskyniarskou verejnosťou je hodnotená ako jedna z najkrajších jaskýň na území celej Európy. S vodným tokom v jaskyni súvisí vyvieračka Eveteš s periodickým vyprázdňovaním, ktorá sa nachádza na úpätí planiny, pod vchodom do samotnej jaskyne. Hrušovská jaskyňa je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Okrem tejto jaskyne sa na planine Horný vrch nachádzajú aj ďalšie - napríklad Býčia jaskyňa (dĺžka 65 m).
V tomto smere je zaujímavá aj izolovaná, malá Bôrčianska planina so špecifickou flórou a faunou, kde je hneď niekoľko zaujímavých jaskýň. Snežná diera je síce skôr priepasťou, má však na našom území veľmi vzácny charakter typu bogaz, teda úzkeho, zovretého skalného kaňonu so strmými stenami. Je dlhá 80 a hlboká 24 metrov, má charakter dynamickej ľadovej jaskyne, teda, v jej útrobách sa vytvára ľadová výzdoba a povlaky s hrúbkou až 20 centimetrov, ktorá sa udrží aj v letných mesiacoch. Takáto výzdoba sa vyskytuje aj v neďalekej Ľadovej jaskyni s dĺžkou 80 metrov.
Ďalšia zaujímavá enkláva, masív vrchu Drieňovec (804 m), je významná najmä z hľadiska flóry. Na malom území Národnej prírodnej rezervácie je tu typická ukážka lesných a skalných spoločenstiev charakteru lesostepi. Toto územie zároveň tvorí prechod od krasového ku nekrasovému územiu, v podloží sa tu preto vyskytujú netypické kombinácie vápencov, kryštalických bridlíc a spraše. Ozdobou územia je Veterná priepasť, až 120 metrov hlboká, ktorá má veľmi výrazný, niekoľko desiatok štvorcových metrov veľký otvor. Priepasť má šesť horizontov, je významná aj z hydrologického a archeologického hľadiska.
Neďaleko spomínaného vchodu do Hrušovskej jaskyne leží na svahu planiny, na ploche vyše 40 hektárov, zaujímavá rezervácia Hrušovská lesostep. Je to typický zástupca území s xerotermnou (suchomilnou a teplomilnou) vegetáciou. Rasú tu zaujímavé druhy stromov - jaseň mannový, dub plstnatý a iné. Na typické rastlinstvo sa viaže aj špecifická fauna.
Zaujímavosťou Horného vrchu je aj jedno z mála krasových jazier na území Slovenského krasu. Lúčanské jazierko má plochu 0,17 ha, leží v zamorenej zníženine, ktorá vznikla upchatím ponoru. Jazierko napája krasový prameň, postupne zarastá vodnými rastlinami a zaniká.
BEDEKER
Prístup: Cez planinu Horný vrch vedie niekoľko značených chodníkov. Pre spoznanie krajiny tejto unikátnej planiny odporúčame túru, ktorá sa začína v obci Hrušov (241 m). Tu sa začína žltá značka, ktorá stúpa cez svah planiny, cez NPR Hrušovská lesostep, až ku vyhliadke na ceste Košice - Rožňava (cca 480 m, 3 h). Značka pokračuje po štátnej ceste stúpaním až do sedla Soroţka (Jablonovské sedlo, 535 m, 1 a Ľ h). Tu sa treba vyda? doprava po červenej značke už na samotný povrch planiny. Chodník najskôr stúpa, neskôr klesá po zvlnenom povrchu planiny, prevažne v lesnatom teréne. Prechádza okolo niekoľkých krasových javov až ku Lúčanskému jazierku (740 m, 3 a 1 h). Od neho pokračuje povrchom planiny s niekoľkými zaujímavými výhľadmi, neskôr klesne do Bôrčianskeho sedla (670 m) ku cestnej komunikácii. Ďalej vedie traverzom severného okraja planiny až ku horárni v Zádielskej doline (360 m, 5 a ˝ h). Odtial pokračuje populárnou tiesňavou po pevnej ceste smerom nadol až na železničnú zastávku Dvorníky - Zádiel (214 m, 6 a 1 h).
Zaujímavosti okolia: Zádielska planina, Turniansky hrad a hradný vrch, Hájska dolina, Jasovská jaskyňa, hrebeň Volovských vrchov (Osadník, Pipitka).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
