Tiež teoretická a experimentálna fyzika má k dispozícii rad možností, ako sa tejto, na prvý pohľad ťažkej úlohy zhostiť. Podľa Diracovej metódy
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
napríklad stanovíme, že západné divoké levy na Sahare nie sú. Ak sú tam vôbec nejaké levy, potom musia byť krotké. Uloviť krotkého leva je však hračkou a čitateľ to môže sám urobiť ako cvičenie.
Ak postavíme na Sahare klietku: Zo Schordingerovej rovnice vypočítame vlnovou funkciu a zistíme, že v danom okamžiku existuje nenulová pravdepodobnosť, že lev je v klietke. Stačí teda iba sedieť a čakať.
Ak máme k dispozícii krotkého leva, umiestnime ho do klietky a aplikujeme výmenný operátor, ktorý vyvolá zámenu divokého leva vonku a krotkého leva vo vnútri klietky. Krotkého leva potom odchytíme ľahko pomocou Diracovej metódy.
Z experimentálnych metód môžeme odporúčať použitie polopriepustných membrán, ktoré prepúšťajú levy iba jedným smerom, alebo metódu rádiokatívneho rozpadu. Ožarujeme púšť pomalými neutrónmi a vyvoláme tak u levov umelú rádioaktivitu. Počkáme, až rádioaktívny rozpad pokročí natoľko, že levy nebudú môcť klásť žiadny odpor.
O niečo náročnejšia je magnetooptická metóda. Klietku umiestnime do ohniska veľkej magnetickej šošovky. Po púšti rozprestrieme veľké množstvo zmagnetizovaného špenátu (ktorý, ako vieme, obsahuje veľké množstvo železa). Špenát je postupne konzumovaný púštnymi bylinožravcami a tí sa zas stávajú potravou levov. Zmagnetizované levy sa budú orientovať v smere zemských magnetických siločiar a bude ich možno magnetickou šošovkou fokusovať priamo do klietky.
V prípade, že lev na nás náhle zaútočí, stačí proste prejsť do sústavy súradnicovej, v nej je lev v pokoji. Upokojeného leva potom chytíme bez problémov.