vždy majú jeden bod, ktorý je od hladiny mora vzdialený najďalej. Sedem najvyšších vrchov Ázie, Severnej a Južnej Ameriky, Afriky, Austrálie, Európy a Antarktídy to nie sú iba údaje vyznačené na každej mape. Seven summits je zoskupenie superlatívov, okolo ktorých sa točia alpinistické očakávania a predstavy, predčasne ukončené horolezecké ambície a splnené sny iba malej skupiny vyvolených. A práve do tohto elitného spolku patrí Popradčan Pater Hámor, ktorý ako 74. človek sveta sa môže pochváliť tzv. Korunou sveta. Azda ani netreba pripomínať, že sa stal prvým horolezcom zo Slovenska i Česka, ktorému sa podaril tento husársky kúsok. Pred týždňom sme prinieli prvú časť rozprávanie, keď sme si pod drobnohľad zobrali najvyšší vrch sveta Mt. Everest. Dnes sa budeme venovať zostávajúcim "trpaslíkom" tejto sedmičky.
Len na dokreslenie, prvým človekom, ktorý sa môže popýšiť Korunou sveta je texaský milionár Dick Bass, ktorý výstupom na Mt. Everest v roku 1985 zaršil svoj projekt a zároveň vyhral preteky s Kanaďanom Patom Morrowom, ktorému sa tento kúsok podaril o rok neskôr. Pravda, jeho Koruna je vzácnejšia, lebo dal prednosť náročnejším Cartenszovým pyramídam pred nenáročným kopcom v Austrálii Mt. Kociusko.
A práve u protinožcov pokračoval P. Hámor vo svojej akcii po zdolaní Mt. Everestu. Určite najproblemovejším vrcholom projektu bol totiž najvyšší bod Austrálie a Oceánie - Carstenszove pyramídy. Ani nie tak zložitosťou samotného výstupu, ako vôbec vybavením povolenia na tento výstup. Carstenszove pyramídy ležia v oblasti Irian Jaya na druhom najväčšom ostrove sveta Novej Guinei. Situácia v Indonézii je všeobecne známa, na bežnom poriadku sú prevraty či rôzne osamostatnenia sa. Získať povolenie dalo riadnu šichtu. "Rovnako tak i sedemdňová cesta cez vlhkú džungľu v blate, keď prakticky každý deň pršalo. Carstenszove pyramídy sú určite najťažšie dostupnou horou a tiež najexotickejšou. Veď tam, ako keby sa zastavil čas a presunuli ste sa do doby kamennej. Nahí domorodci si žijú svoj život, ďaleko od civilizácie. Život v jaskyni, lovenie šípom či zakladanie ohňa trením dreva o drevo len dokresľuje primitívny spôsob života, ktorý si my azda už ani nevieme predstaviť. Inak výhľad z hory je božský, fantastický." Je to vlastne putovanie takmer neprístupnými tropickými pralesmi naprieč teritóriom obávaných kanibalov a lovcov lebiek. Možno si poniektorí pozastavia nad tým, ako je možné, že Indonézia patrí pod austrálsky kontinent. Zo začiatku sa naozaj presadzovala téza, že najvyšším vrcholom kontinentu je Mt. Kosciusko, no geológovia zastávajú názor, že austrálska kontinentálna platňa siaha pod morom na sever až pod Novú Guineu. Do Koruny sveta sa však rátajú i výstupy na Mt. Kosciusko, Cartensz Pyramid však majú nepochybne väčší kredit. Mimochodom, keď sa holandský námorník Jan Cartensz vrátil z obchodnej cesty v roku 1623 a priniesol správu o zasneženom kopci neďaleko rovníka, doma sa mu smiali a považovali ho za blázna.
Z trópov nasledovala cesta do civilizovaných Spojených štátov. Na Aljaške čakal ľadový Mt. McKinley. Indiáni dali tomuto vrchu názov Denili (vysoký). Mt. McKinley je najchladnejším kopcom sveta. Leží 3500 metrov severnejšie ako Mt. Everest a je iba 250 kilometrov vzdialený od Polárneho kruhu. Obrovské snehové búrky a teploty okolo mínus 50 stupňov len dokresľujú výnimočnosť "amíka". "Pripadali sme si ako v zlatokopeckých časoch. Talketna je napríklad mestečko ako vystrihnuté z westernu. Prekrásna príroda Aljašky je očarujúca. Počasie nám prialo, preto išla cesta podľa plánov. Veľmi dôležité bolo, že nefúkal vietor, pretože zima bola znesiteľná. Takmer hodinku som si vychutnával pohľady na okolie, kým som začal zostupovať."
Po polroku si Peter Hámor zobral na mušku afrického krásavca. A to doslova a do písmena. Už len pomyslenie na to, že z africkej savany sa zrazu z ničoho nič pred vami objaví takmer šesťtisícový obor s typickým bielym golierom, je vzrušujúce. "Kilimandžáro je neustále v oblakoch, málokedy je ho vidieť. Cesta na vrchol nebola zvlášť zložitá. Treba sa len pripraviť na klimatické rozdiely - zo savany do snehu." Zaujímavosťou tohto vulkanického velikána je, že je jedným z najvyšších samostatne stojacich kopcov na svete.
A späť na americký kontinent, tentoraz na južnú časť: "Aconcagua síce nemá veľký zvuk medzi horolezcami, ale mne akosi prirástol k srdcu. Stál som na ňom už trikrát. Naposledy aj s manželkou Marikou," usmial sa na svoju polovičku P. Hámor. Najvyšší vrch mimo Himaláji leží v Andách na hranici Chile a Argentíny. "Ale vrchol je už na ergentínskej strane. Podmienkami to bol jeden z najťažších výstupov tohto projektu."
Nasledovala cesta späť - geograficky i časovo. V čase, keď existovala známa železná opona, pre verejnosť bol Elbrus zabudnutou horou. Oveľa viac sa do popredia dostával Mt. Blanc v Alpách. Preto sa už aj akosi udomácnilo tvrdenie, že je najvyššou horou Európy. Skutočnosť je však iná. Tento primát patrí Elbrusu. Pri kaukazkom obrovi sa P. Hámor musel vrátiť i do čias socializmu. Odvtedy sa okolo najvyššieho Európana nič nezmenilo, len schátralo. Elbrus leží len 11 kilometrov od hranice Ázie a Európy a 100 km od Čierneho mora. Výstup nie je zložitý a je pomerne rýchly. A lacný, netreba žiadne povolenie - socializmus... Tiež však platí steré známe - nič netreba podceňovať. O menšej zložitosti výstupu svedčí i jedna zaujímavosť, ktorá je s týmto vrcholom spojená. Nemci v jednom zo svojich špeciálnych magazínov vyhodnocovali najzdatnejšiu výpravu v histórii Elbrusu. Vyšlo im z toho, že ním bol nemecký prápor počas II. svetovej vojny v roku 1942. Vojaci išli ovešaní ťažkými guľometmi, po ceste ešte bojovali so Sovietmi, takže handicap navyše. Rusi sa snažili túto udalosť zakryť, lebo im nepasovala do vtedajšej propagandy, odborníci však o nej vedia. "Ja som sa o tom dočítal práve v ruskej knihe, ktorá nevyšla po roku 1989. V nej si Rusi tak trochu bavili na nemecký účet, že síce vystúpili na vrchol, ale netrafili ten správny. Nemci totiž vystúpili na východný vrchol, ktorý je nižší, ako západný, takže boli na vrchole, ale nie na najvyššom bode, takže Rusi boli spokojní," zasmial sa Popradčan, pracujúci v agentúre Krokus Extrem Sport Team, zaoberajúcej sa aktivitami blízkym horolezectvu či bungee jumpingu, jednoducho sprostredkováva netradičné adrenalínové športy.
A chýba už len jeden krásavec do elitnej sedmičky. Na území ticha, chladu a absolútnej samoty sa nachádza Ellsworthom masív s najvyšším vrcholom Antarktídy Mt. Vinsonom. Takmer celú územie leží približne pod trojkilometrovou vrstvou ľadu, teploty zriedkakedy vystúpia nad mínus 20 stupňov Celsia, vetry dosahujú rýchlosť až 300 km/h. "To absolútne biele ticho je fascinujúce. Neviete sa ho nasýtiť. Antarktída v sebe skrýva niečo čarovné, kvôli čomu by som sa ešte raz vrátil na tento kontinent. Pre človeka je to nezvyčajný pocit, keď si uvedomí, že je tam vlastne sám a na okolí nikoho nikde. Nič tam nežije a ani nerastie. Niečo fascinujúce," zamyslel sa popradský horolezec a pridal zaujímavý postreh: "Organizáciu z Chile má na starosti americká firma, no lietadlo je ruské a piloti tiež. Na Antarktídu sme sa dostali lietadlom IL-76 a naozaj to stálo za to. Jeden človek zo zeme pomocou veľkého zrkadla odráža slnečné lúče a aby bol pilot v obraze o sile a smere vetra, tak pred pristátim druhý navigátor na zemi zapáli dymovnicu. Pristátie je vlastne šmýkanie po ľade."
Antarktický velikán bol posledným bodom projektu Tramtária Seven Summits a zároveň i najdrahšia - vyšla na vyše milión korún. P. Hámor sa tak zaradil k približne 70 alpinistom, ktorí stáli na najvyšších bodoch všetkých svetadielov a medzi ktorými figuruje horolezecká veličina Reinhold Messner.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
