aspoň majú. Tradícia dáva stranám obsah, o ktorý sa môžu oprieť, ak nadíde perióda, že v prázdne tápajú. (Odvolávajú sa napr. na hodnoty a odkazy svojich zakladateľov a vyhlasujú, že v nich budú pokračovať.) Keďže na Slovensku nemá tradíciu ani samotná demokracia, sme odsúdení sledovať podujatia, akým bol sobotňajší snem strany Smer.
Pri vzniku Ficovej partaje stál v decembri 1999 prvoradý programový cieľ "nastoliť na Slovensku poriadok, spravodlivosť a stabilitu". Fico nestíhal zdôrazňovať, že zakladá stranu "neštandardnú" bez politických znamienok, veď predsa to, či "riešenia budú pravicové alebo ľavicové, občanov nezaujíma". V máji 2003 ale už má Smer "ambíciu byť dominantným stredoľavým subjektom na politickej scéne". Podľa Fica je totiž "stredoľavá orientácia pre Smer prirodzená". Tak - toto sa stalo za púhych 3 a pol roka. Môže byť dôveryhodná strana, ktorá sa po 40 mesiacoch existencie sama považuje za čosi úplne odlišné, než čím bola, keď vznikla?
U normálnej politickej strany je nepredstaviteľné, že by zmenila identitu. Ak už nič iného, nedovolí to práve tradícia, na ktorú sa viaže aj istý typ alebo skupina voličov. Na Slovensku zmena pohlavia možná je, keďže v štádiu druhohornej demokracie, v ktorej sa nachádzame, nie sú dôležité východiská, idey ani spôsoby riešenia, ale vodca. Fico presne tak, ako v zime 2000, v sobotu opäť prízvukoval, že "Smer nie je stranou jedného muža". Zaujímavé ale je, že lídri štandardných subjektov nepotrebujú po každom sneme pripomínať, že okrem nich existujú v strane ešte aj iní ľudia.
Názov Smer je v tejto súvislosti dokonale paradoxný. Ak má nejakú "tradíciu", ktorá sa dá vysledovať, potom je ňou fakt, že nevie odkiaľ prichádza a kam sa uberá. To je Smer - odnikiaľ nevedno kam. Smer existuje preto, lebo existuje Fico, ktorý si raz povedal, že je dosť populárny na to, aby založil vlastnú partaj. Toto zistenie nemôže zostať bez vážneho záveru: Čokoľvek Smer dnes hovorí či kritizuje, nemá to punc úprimnosti a akejsi prirodzenej vážnosti. A čo je smutné, ani vtedy nie, ak má pravdu, čo sa občas, alebo aj častejšie, pritrafí.
Ešte jeden milý detail: Na ustanovujúcom sneme v decembri 1999 neboli zvolení podpredsedovia, keďže stačil predseda a pod ním vedúci odborných sekcií, lebo "my sme manažérska strana". Po sobote dobehol aj Smer módny trend v počte podnáčelníkov, ktorý razia ostatné subjekty - minimum je päť (keďže hladošov na funkciu je vždy dosť). Päť má už aj "manažérsky" Smer.
Noví sú dvaja. Košičan Pavol Paška, ako poslanec dosť nenápadný, je asi reakciou regiónov na skutočnosť, že celé vedenie (mimo Murgaša) bolo z Bratislavy. Očakávanejší a zrozumiteľnejší je Róbert Kaliňák, jediný výrazný politický talent, ktorého táto "strana nových tvárí" zatiaľ na scénu vyniesla. Fakticky; Kaliňáka je v Smere škoda, z Ficovho tieňa nikdy úplne nevylezie a svoje meno po čase sprofanuje hlúposťami, ktorých sa musí po straníckej línii držať.
Z radu podpredsedov vypadol Boris Zala, čo necháva priestor pre rôzne dohady. Je faktom, že hoci má hodnoty v hlave pomiešané, je v Smere jediný, kto politike aj rozumie, a to nielen intuitívne ako Fico. Keďže Zala bol ešte pred snemom medzi kandidátmi, ťažko sa dá zjesť výhovorka, že nemal záujem. Vysvetlenie, že chce kandidovať na europoslanca, je tiež chabé. Prečo by E-poslanec nemohol byť súčasne podpredsedom? Ak už muselo byť jedno miesto vypratané, núkal sa skôr Murgaš, ktorý je veľmi pasívny.
V rámci "stredoľavej" profilácie Fico veľkoryso ponúkol malým stranám samorozpustenie a individuálny vstup do Smeru. Je to v podstate logický krok; len nie je jasné, prečo sa "dominantný stredoľavý subjekt" problémami trpaslíkov tak intenzívne zaoberá. Fico sám navštevuje snemy tohto bezkrídlatého hmyzu a agituje a verbuje. Načo? Predsa "integrácia ľavice" je starosťou tých, ktorým hrozí zánik. Alebo že by mal Fico z čohosi strach? Napríklad z toho, že mimo parlamentu vegetuje stále nejaká ľavica, ku ktorej sa raz môžu sklamaní voliči obrátiť, až im svitne v bedni, že Smer je ľavica vyumelkovaná? Aj to je o tradícii - SDĽ predsa len nejakú má, a teda aj voličov, ktorí ju kedysi volili. Kde sú? No u Fica - väčšinou. Čo ak si raz spomenú?
Smeru sa však darí - pri obrovskej kríze HZDS, ktorého predseda tiež zhadzuje starú kožu, stúpa s preferenciami. Najmä vďaka Iraku, ktorý je však už pomaly minulosťou. Je síce isté, že Ficov potenciál je veľmi obmedzený, ale napriek tomu je jeho strana jedinou alternatívou vládnucej koalície.
Alternatívou???
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
