sú však slávnosti trochu falošne zakrivené; skoro rovnako ako vlaňajšie zlato sa velebí bronz. Nie je to celkom normálne.
Ovácie, s ktorými prijímame tretie miesto, ukazujú na jednu vec; Slovensko je také "nadržané" na úspech, že ak sa nedostaví v plnej kráse, my si nejaký náhradný už namaľujeme. Aby sa dlhý čas čakania na vyvrcholenie nerozplynul v prázdne, vyrobíme dôvod na čurbes, hoci veľmi nie je.
Samozrejme, že tretie miesto nie je zlé. Nie je to určite neúspech. Najmä pri súčasnom hernom pláne majstrovstiev, ktorý má bližšie k lotérii ako systému, čo by mal spravodlivo určiť najlepšieho. Avšak taký platil pre všetkých. A po minulom roku a pre mužstvo, ktoré malo Slovensko, mohlo byť jednoznačným úspechom, hodným oslavovania, skutočne iba zlato. Neprirodzene vyzerá vytešovanie sa nad tým, že bronz získal mančaft, ktorý mal na viac. Mančaft, ktorý bol vo Fínsku asi najkvalitnejší. A zo všetkých konkurentov mal celkom iste najbližšie k optimálnemu, najsilnejšiemu zloženiu (k tomu nám chýbali už iba asi 4-5 hráči).
Všeobecne, nielen v športe, je škodlivé, ak si klameme do očí a nekriticky vyzdvihujeme len pozitívne stránky nejakého príbehu. To nie je zdravé a v sebavedomejších spoločnostiach sa nerobí. Na absolútnej hodnote výkonu reprezentácie by pritom nič neubralo, keby sa úprimne povedalo, že v zápase so Švédmi niektoré hviezdy nepodali taký výkon, aký sa podľa mena a ich postavenia v hierarchii NHL očakával. A že už vo štvrťfinále s outsidermi Švajčiarmi (ktorí dohromady asi nezarábajú toľko, ako náš najlepšie platený hráč Pálffy) dosť nepríjemne prekvapilo, ako sme v posledných desiatich minútach úporne bránili dvojgólový náskok. Načo prikrášľovať skutočnosť, ak sa niet za čo hanbiť? Je predsa jasné, že ani v NHL sa nedá odohrať v špičkovej forme deväť zápasov v šnúre a niekde sa "vlúdi" výpadok. Prečo teda vyskakovať a tváriť sa, že bronz je zlato a že vôbec nič sa nedeje, keď Slovensko s ešte silnejším tímom, než malo vlani, stratilo titul??? Pritom zostáva v platnosti, že všetci hráči z NHL zaslúžia absolutórium za účasť, za prejavenú ochotu reprezentovať, dokonca aj v nie optimálnom zdravotnom stave (Bondra, Demitra). A napokon aj za výkony a umelecký dojem, ktorý zanechali - spolu so Švédmi - asi najlepší.
Toto vôbec nie je hokejový komentár. V širšom zmysle je až veľmi politický. Ťažko vyčísliť spoločenské škody, ktoré vznikajú prikrášľovaním skutočnosti, lakovaním vecí na ružovo, klamaním samých seba. Na Slovensku si bežne hovoríme, že sme "svetoví" či "máme špičkovú úroveň" v rade disciplín, ktoré sa nedajú objektívne merať. Respektíve, pokiaľ také meranie existuje, nie je poruke. Tak sa vystatujeme trebárs úrovňou školstva či vedy, hoci je absolútne zrejmé, že v tom či onom pokuľhávame za vyspelým Západom v rovnakej miere, ako v ekonomike. Sú to totiž do značnej miery spojité nádoby. Alebo - aby sme zostali pri hokeji - televízni komentátori. Tí by sa kde uživili?? Za toto, čo predvádzali, môžu dostávať peniaze iba v STV (a iných slovenských televíziách). Keďže necítia tlak konkurencie, môžu prežívať. A keby tu ľudia nerozumeli po česky, určite by sme sa ešte aj dopočuli, že v športových komentátoroch patríme k svetovej špičke....
Už sme to pred rokom pri príležitosti zlata napísali - skutočné umenie, dokonalosť, kvalita môžu povstať iba z náročného prostredia, zo sveta profesionality, konfrontácie a výkonu. Toho absolútnym príkladom sú hokejisti - keby Bondra, Pálffy a ďalší zostali v domácich podmienkach, ani so svojím obrovským talentom by si veľa nepomohli. V živote by sa nerozvinuli do dnešnej kvality. (Samozrejme, potrebovali aj pevné základy z juniorského veku, ktoré doma získali. Ukazuje sa aj na tomto príklade, akou cennou hodnotou je tradícia.)
Naopak, umenie a kvalita sa nemôžu vyvinúť z prostredia priemerného, nivelizovaného, kde najvyšším hodnotou je nevyčnievať. Nemôžu vyrásť napríklad ani tam, kde je hanbou mať vysoký plat. Všimnime si dobre - prečo špičkám NHL (a špičkám v Amerike všeobecne) neprekáža, ak každý vie, koľko zarábajú? Prečo Bondra svojich 4 a pol mil. USD neutajuje? Lebo sú poctivo zarobené a v zdravej spoločnosti mu ich nikto (zdravý) nezávidí. V zdravom prostredí má výkon svoju cenu a "nevýkon" tiež. Ak "nevýkon" zakrývame frázami o úspechu, ktorý nie je, tak pracujeme na nivelizácii, na znehodnocovaní svojho konkurenčného prostredia. Švédov, ktorí získali striebro, nečakali na letisku davy, ani plné námestia. Iba objektívne hodnotenia - proti Fínom a Slovákom vynikajúco, proti Kanade slabo. Rozumieme sa, o čom to je?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
