štrnástej hodine začne plynúť "obdobie ticha" pred referendom, ktoré sa uskutoční v piatok a v sobotu. Je možné, že politici v strachu z nízkej účasti "ticho" nezostanú a občanom budú aj počas referendového moratória adresovať výzvy, aby išli hlasovať.
"Informačné moratórium je zbytočné," tvrdia zhodne predstavitelia takmer všetkých parlamentných strán. Zákon hovorí, že 48 hodín pred referendom a počas jeho konania je zakázané vyzývať za určitý spôsob hlasovania. Výzvy, aby ľudia využili svoje demokratické právo, však zákon nezakazuje.
Vicepremiér pre legislatívu Daniel Lipšic nevidí význam v moratóriu pred voľbami alebo referendom. "Zmysel má až v okamihu, keď začnú voľby. Odvtedy by už nikto nemal byť ovplyvňovaný."
Lipšic pripustil, že vyzývať k účasti na referende sa môže aj počas moratória. Za sporné by považoval, keby politici presviedčali o účasti počas hlasovania na základe napríklad prieskumov či referendových odhadov. "Je právom každého aj neísť hlasovať. Ak už začne výkon hlasovacieho práva, nikto by nemal byť ovplyvňovaný," podotkol.
Podpredseda ANO Imrich Béreš povedal, že ak by Slovensku hrozila taká hrôzostrašná účasť ako Litve, politici a aj médiá by sa mali zmobilizovať aj počas konania referenda a zasiahnuť. Líder SMK Béla Bugár povedal, že politici by mali ísť hlasovať už v prvý deň referenda v piatok, aby dali pozitívny príklad. Bugár nevidí problém ani v tom, aby aj v piatok vyzval k účasti na referende.
"Politici by počas moratória nemali vyzývať k účasti a je otázne, ako by to mohli robiť iní. No rozhodne by nemali vyzývať, či hlasovať áno alebo nie," hovorí riaditeľka kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu Jarmila Grujbárová.
Podľa predsedníčky Rady Valérie Agócs je samotný zákon o referende zlý, pretože neumožňuje urobiť všetko v prospech úspešnosti referenda. "Toto je prvé referendum, pri ktorom má referendová otázka skutočne celoštátny záujem," povedala Agocs.
Sociológ Ivan Dianiška z agentúry Focus na otázku, ako môžu ľudia reagovať na správy médií, že účasť na hlasovaní je veľmi nízka, odpovedal: "Určite mobilizujúco, lebo časť verejnosti a nemusí byť malá sa spolieha na to, že aj tak všetci chcú ísť do EÚ a odhlasujú to aj za mňa."
V Čechách zrušili moratórium pred deviatimi rokmi. Český politológ Rudolf Kučera povedal, že médiá či politici si vždy našli nejaký spôsob, ako by ho obišli. Naopak vo Francúzsku moratórium trvá 7 dní.
"Argumenty proti moratóriu sa vačšinou opierajú o slobodu prejavu a práva na informácie, ktoré by nemalo byť obmedzované ani tesne pred voľbami," hovorí Rastislav Kužel z MEMO 98. Podľa neho je otázka morátória najviac spojená s úrovňou politickej kultúry krajiny. On osobne považuje moratórium za prežitok. Myslí si, že tlačené médiá by mali prinášať informácie do poslednej chvíle a pri elektronických by skrátil čas moratória na 24 hodín, potrebných na "strávenie" informácií. "Myslím si, že predovšetkým samoregulácia a novinárska etika môžu do budúcnosti úplne odbúrať potrebu moratória," povedal Kužel, ktorý sa pravidelne zúčastňuje pozorovania volieb a referend v zahraničí.
(hr, sp)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
