fungovania a paradoxne bez albumu s miernou podporou médií dostali
medzi stálice slovenských festivalov a vypracovali si slušné hudobné zázemie. Pre Košičanov je síce mierne provokujúci fakt, že za kontaktmi museli namieriť do Bratislavy, ale Pino, Miloš a Viliam sa nechcú zastaviť ani tam a na margo Košíc sa nikdy nezabudnú uznanlivo vyjadriť. Takže ktovie, možno sa pripravovaná výprava podarí...
V marci 2001 ste sa presťahovali do Bratislavy, aby ste vydali svoj debutový album, ktorý doteraz nevyšiel. Ako to vyzerá s jeho prípravou v súčasnosti?
Pino: Začali sme pracovať na novom albume asi pred mesiacom na jednej chate, kde sme boli celý týždeň a iba sme nahrávali. Vrátili sme sa s tým do Bratislavy, budeme to ešte dokončovať a nahrávať nové veci, ale predpokladám, že koncom leta by mal byť už úplne hotový.
Po vašom presťahovaní sa vyskytla fáma, že Bratislava zďaleka nebude vašou konečnou zastávkou. Kam máte vlastne namierené?
Pino: V lete som bol v Prahe na tri mesiace a zistil som, že Praha je "cool", a možno som tým myslel, že pôjdeme do Prahy, matky miest.
V textoch používate rôzne slangové výrazy, ktoré niekedy nie sú celkom jasné ani mladej generácii. Čo napríklad znamená, že hráte "stereo" hudbu alebo "buly"?
Vilo: Stereo hudba ide z pravého aj ľavého kanála a takúto hudbu hráme. O tom naša hudba je. Buly je slovo z maďarského jazyka a znamená to nespútanú zábavu, bujarú rozkoš, neviazané hrátky a proste srandu.
Pino: Jednoducho kopec srandy.
Mali ste robiť hudbu k novopripravovanému filmu. O aký projekt ide?
Pino: Koncom minulého roka sme dali jednému chlapíkovi asi štyri skladby na vypočutie a on povedal, že fajn, a potom nám zavolal asi o týždeň, či mu nemáme požičať tisíc korún. Tak sa to celé zvrhlo do stratena a podozrievame ho, že chcel byť dôležitý a vzbudiť dôveru, ale jeho skutočný zámer bol požičať si peniaze.
Aké máte plány do budúcnosti, okrem vydania spomínaného CD-čka?
Viliam: Musím si dokončiť civilnú službu, ktorú vykonávam pre štát, a potom snáď, keďže Bratislava nie je cieľovou stanicou, tak snáď Praha. Radi by sme smerovali na západ, a potom sa cez východ vrátime opäť do Košíc, ale ako taja králi z východu. V takej 40-tke, 45-ťke. Londýn, Amerika, Japonsko, Čína, Tibet, atakďalej.
Boli ste predkapelou nemeckého zoskupenia Scooter, bola to vec prestíže alebo ich hudbu skutočne uznávate?
Pino: Osobne sa mi viac páči Scooter ako Deft Lepard, a preto som bol radšej, že sme robili predkapelu Scootrovi, bola to zaujímavá skúsenosť, dobre zorganizovaná, bolo tam veľa ľudí, robila sa tomu dobrá promotion, a naša kapela v tom videla šancu sa zviditeľniť.
Viliam: Podľa mňa to bola zlá hudba, tá akcia bola veľmi zle zorganizovaná, to bolo jedno diletantstvo. Úplná hrôza, ale my sa radi zabavíme. Proste bujará rozkoš buly.
Ako vnímate pojem zarábať peniaze hudbou?
Pino: U nás je to asi tak, že čím lepšie nám zaplatia koncert, tým lepšie zahráme.
Viliam: Nie je to celkom pravda, určite by nám nevadilo živiť sa hudbou, ale nevyzerá to reálne, máme aj kopu ďalších vecí, ktoré robíme radi. Ale nebránime sa tomu.
Kapela Shellwoy, ktorá funguje už desať rokov, sa až teraz dopracovala k objavu roka, pôjdete v jej šlapajách?
Viliam: Čo ja viem? Zatiaľ sme po tých cenách ani nešli, kapelu Shellwoy poznáme už dlhé roky, ale neviem, či je to objav roka alebo čo. Tá ich hudba aj vyzerá ako spred desiatich rokov.
Pino: Slovenská scéna je plná paradoxov a tento je jedným z nich, že Shellwoy sú po desiatich rokoch objav roka, a možno ani nás niečo také neminie.
Ako to vyzerá v zákulisí slovenskej hudobnej scény?
Pino: Človek je rád, keď môže byť s ľuďmi, s ktorými ich spája rovnaká vášeň alebo hobby, a potom sa komunikačné bariéry lámu, lebo ide o hudbu.
Viliam: Toto prostredie je veľmi zbližujúce. Ľudia vedia veľmi dobre komunikovať. Dokonca aj kapely, ktoré sa nemajú hudobne radi, spolu v zákulisí dokážu v pohode vychádzať.
Vyjadrili ste sa v tom zmysle, že bratislavské publikum vás lepšie prijíma. V čom je ten rozdiel?
Viliam: Prišli sme na to, že Košice, napriek tomu, že ich máme veľmi radi, aj ľudí tu, všetkých našich kamarátov na všetkých koncertoch reagujú trošku statickejšie, to sme zistili na turné. Ľudia tu sa nedokážu až tak uvoľniť.
Váš singel Miloshove meniny bol v rádiách často rotovaný, ako na vás pôsobí pozornosť médií?
Pino: Samozrejme, že poteší, aj keď to, či nás hrajú rádiá nie je prvoradé. Ale keď na to ľudia reagujú pozitívne, je to taká vzpruha. Taká maličká 'vzpružka'. Keď je odozva pozitívna, povzbudí to do ďalšej práce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
