astronomickej jarnej rovnodennosti, ktorá by nás konečne oslobodila od mrazivých dní, odpratávania snehu, zapadnutých áut, chorôb a iných pohrôm so zimou spojených.
Nie vždy sa však vítal príchod "príjemnejšieho života" práve v marci. Starí Kelti, ale najmä Íri, oslavovali skončenie zimy a návrat vlády leta sviatkom Beltaine v noci z 30. apríla na 1. mája.
Košická bašta írskeho tanca CIT Cailín zorganizovali tohto roku v priestoroch Átrium klubu podstatne modernejšiu verziu keltského vítania príchodu leta, ktorá sa niesla v duchu onoho známeho "víno, ženy, spev, hudba, tanec, klobásy", s tou výnimkou, že boli aj chlapi :-), namiesto vína pivo a klobásy nahradili predsa len zdravšie, prevažne šalátové, švédske stoly.
Program beltainovského večera bol jednoznačne bohatý. Prevažná väčšina zúčastnených a oslavujúcich vlastne ani nevedela o čo ide, a tak im určite padlo vhod vtipno-satirické poučenie, v ktorom sa význam Beltainu osvetlil: "Význam slova Beltaine znamená "oheň niečoho". Nikto, ani vedci touto problematikou sa zaoberajúci, sa nedokázali dopátrať koho alebo čoho by ten oheň mohol byť." Niekoľko teórií tvrdí, že by to mohol byť oheň boha Bela, ale podľa ostatných by oheň rovnako mohol mať súvis so zvončekmi alebo inými vecami. Nezávisle od toho, komu bol oheň vlastne zasvätený, v beltainovský večer musel byť zapálený. "Mal liečivú a očistnú silu, spaľovala sa ním zima, oslavoval sa návrat leta, plodnosť zeme. Muži cez neho skákali, aby sa im na cestách dobre vodilo, cez menšie plamene popreskakovali neskôr aj mladé dievčatá, aby sa šťastne vydali a cez dodýchavajúce plamienky sa nakoniec prešli tehotné ženy, aby si uľahčili pôrod. No a vo všetkých írskych domácnostiach boli ohne uhasené a znovuzapálené práve týmto posvätným ohňom, ktorý založili druidi," prezradila zakladateľka súboru Cailín, Ing. Monic Ripcsu. Avšak Beltaine bol zvláštny aj tým, že sa v túto noc k sebe priblížili dva svety. Ten náš, pozemský a potom svet mágie, škriatkov, víl, elfov "a inej čarodejníckej sebranky". Priechodom medzi týmito dvomi svetmi je jaskyňa na kopci Tara, čo je posvätný vŕšok v strede Írska. Tu sa na javisku k Monic a Bei, druhej moderátorke večera, pridružil za druida prezlečený "cailiňák" a pomedzi humornými hláškami vysvetlil "svoj" význam v keltskej spoločnosti. "Druid bol "kumulovaná funkcia". B
ol mudrcom, sudcom, vedcom, spojkou medzi bohmi a prostým ľudom, osobou dôležitejšou než náčelník kmeňa, ktorý býval stále na severe dediny." Na svoje si prišli aj prítomné emancipované dámy, ktoré po zistení, že druidom mohla byť i žena, prepukli v jasot. Druid vzápätí (so všetkými bezpečnostnými opatreniami v podobe írskych požiarnikov bedlivo striehnucich i na najmenší náznak plamienka, samozrejme:-) upálil slameného panáčika spôsobom ekvivalentným k slovenskému upaľovaniu Moreny, aby zimu definitívne (no teda aspoň na najbližších 6-7 mesiacov) zahnal. V Írsku sa však zima zaháňala počas Belatainu aj jednou pre ľudstvo dôležitou činnosťou. "Íri mali taký zvyk, že po dohorení ohňa sa vybrali na lúku a tam sa celá dedina navzájom spolu pomilovala. Proste akási "hromadná milovačka" v prírode", so šibalským ohníčkom v očiach nám Monic ozrejmila ďalšie zvyky starovekého Írska.
Avšak omnoho viac ako o hovorenom slove bol tento večer o tanci. O írskom tanci. O reele, slip jigu, jigu, cailís alias "krčmových tanečkoch" a neskoro v noci bolo učinené zadosť aj tým, ktorí prilipli k diskofilným hitom dnešnej mlade. Najprv sa predviedol Cailín vo vlastnoručne vyrobených kostýmoch, v plnej kráse zatancoval kreácie, ktoré prítomným brali dych. Tanečné kolá boli pretkané smutnými i sladkými írskymi piesňami v podaní Ivany Cimovej. Neskôr prišlo aj na laikov, keď sa i nám ušla malá lekcia írskeho tanca.
Absolútnym vyvrcholením večera bolo šokujúce prekvapenie. Po sále sa totiž rozšírila fáma, podľa ktorej by sa mal o jedenástej večer objaviť exkluzívny írsky steperský súbor, teda o to väčšie bolo potom udivenie prítomných, keď na pódium vybehli v rozťahaných domácich šatách štyri členky Cailínu. Predstavenie, ktoré odštartovali bolo dokonalou paródiou na írske show Michaela Flatleyho Riverdance a Lord Of The Dance a show dvojice Colin Dunn&Jean Butler: Dancing On The Dangerous Ground. "Irish ČAP(tavý) Dance" sa stretol s neuveriteľným ohlasom. S takým obrovským, že poniektorí cudzokrajní diváci z Izraelu a Maďarska dovtedy komunikujúci po anglicky, prešli zo šoku na svoju rodnú reč.
Byť starým Írom vyháňali by sme teraz dobytok na pašu, začali pliesť nové siete na chytanie rýb, sadiť, aby bolo čo do úst. Ale sme Stredoeurópania, a tak pokračujeme v normálnom živote so spomienkou na noc, keď sme stretli svet keltskej mágie.
Autor: Miša Telepovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
