môžeme vziať cenné poučenia a nastaviť vlastné očakávania. Hoci tento predreferendový čas nie je najvhodnejší, dejú sa v Európe veru vzrušujúce a pozoruhodné veci.
Predvčerom pochodovalo ulicami Viedne - napriek búrkovému počasiu - stotisíc odborárov. Nebola to prvá výtržnosť, už týždeň predtým zablokovali rakúski proletári hraničné prechody s Maďarskom a úplne tak ochromili premávku - oboma smermi. A z garáží v niektorých väčších mestách nevyšli autobusy a električky, a z rotačiek dokonca ani niektoré noviny. V pondelok neučili učitelia.
Tak veru. Rakúsko, krajina vychýrená (ešte aj v európskom kontexte) sociálnym zmierom, kde si na ekonomické štrajky súčasníci de facto ani nespomínajú, sa zdvihlo na odpor proti dôchodovej reforme. Presadzuje ju totiž vláda Wolfganga Schüssela. To je ten milý pán, ktorý - zhodou okolností - práve v čase viedenských nepokojov kampaňoval s Dzurindom v Košiciach.
Paríž, Lyon, Marseille, Toulouse - utorok, 13. Vo Francúzsku takisto státisíce ľudí v uliciach, zatvorené školy, zastavená časť autobusovej, železničnej i leteckej dopravy. Dôvod ten istý - dôchodková reforma ohlásená vládou Jean Pierre Raffarina. A paralela môže pokračovať - podľa aktuálnych prieskumov v oboch krajinách väčšina občanov protesty podporuje. Rozdiel medzi oboma štátmi je azda v tom, že kým čerstvá Schüsselova vláda, navzdory tesnej väčšine, zatiaľ bez problémov odoláva a sedí pevne v sedle, Raffarin možno hodí o chvíľu do ringu uterák.
Pohľadom zo Slovenska je však zaujímavé porovnanie nie Francúzov s Rakúšanmi, ale ich spoločne s nami. Aj na Slovensku sa totiž šije dôchodková reforma. A prvé čo udrie do očí, že oveľa zásadnejšia a hlbšia. Z Kaníkovho ministerstva ide totiž návrh na zavedenie individuálneho dôchodkového sporenia, hoci prechod pre dnes už aktívnych ľudí bude dobrovoľný. V Paríži ani Viedni k ničomu takému odvahu nenašli. "Iba" dvíhajú vekové hranice odchodu do penzie a popri tom sprísňujú ešte niektoré podmienky - odpracované roky a tak. K tomu sa pristupuje, samozrejme, aj u nás, ale fondový pilier znamená koncepčný a filozofický prielom do systému. Pravdu povediac, to, čo vymysleli v Paríži a Viedni, by sa na Slovensku reformou ani nenazvalo. A ani to reforma nie je - ide len o havarijné práce a ak sa aj podaria, o päť či desať rokov môžu systém prekopávať zas.
Naša zmena je teda citlivejšia, odpor je však omnoho masívnejší na Západe. Príčin je viac, hierarchizovať ich dosť ťažké, ale vychádzajú z jedného spoločného menovateľa - tzv. sociálny štát. Za desiatky rokov sa v "starej Európe" tak utáboril, že odborári si dovoľujú neskonale viac ako na Slovensku Saktorovi srandisti. Dlhodobo boli kolísaní ako privilegovaná kasta, ktorá má akési prirodzené právo hovoriť do hospodárskej i sociálnej politiky, ďaleko za hranicami tradičného teritória odborov - to jest podnikovej sféry. Najmä vo Francúzsku majú abnormálny vplyv, azda najsilnejší na svete.
Poučenie je tvrdé - v "starej Európe" sú niektoré veci a vzťahy také zabetónované, že presadenie čo i len náznaku rozumnej reformy je skoro nadľudskou úlohou. Raffarin napríklad osobným listom oslovil milióny Francúzov s vysvetlením, že bez penzijnej reformy hrozí rozpad systému. Nepomohlo. Resp. nevieme, či pomôže, ale väčšina analytikov je toho názoru, že pravdepodobnejší je pád vlády než to, že pretlačí dôchodkovú agendu. Schüssel v Rakúsku síce svoj projekt presadí, ale zásadný problém - dlhodobú neudržateľnosť priebežného prerozdeľovacieho systému - nevyrieši. Ani on, ekonomický liberál na vrchole osobnej popularity, sa neodvážil navrhúť fondové sporenie.
A to na rozdiel nielen od Kaníka, ale napr. aj od - Vladimíra Špidlu. Áno, aj česká socialistická vláda ohlásila minulý týždeň dôchodkovú reformu a popri zvýšení vekovej hranice napodiv tiež so zavedením individuálneho sporenia. Toto porovnanie je nesmierne výrečné - kým Schüssel je nesporne jeden z najpravicovejších politikov EÚ, Špidla je zapuzdrený socialista, s myslením asi ako Koncoš. Otázka, ako je to možné, má vyššie naznačenú odpoveď - transformujúce sa štáty postkomunistického východu sú vnútorne omnoho lepšie pripravené stráviť zásadné systémové zmeny. Okrem zabetónovaného korporativizmu "starej Európy" je tomu tak aj preto, lebo na Západe už sú na "vymoženostiach" sociálneho štátu takrečeno závislí. Ako na droge.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
