Na stole je návrh predsedu Konventu Valéryho Giscarda d'Estaing vytvoriť stáleho voleného prezidenta EÚ, ktorý podporujú väčšie krajiny ako Nemecko, Francúzsko či Británia. Proti nim však stojí skupina takmer 20 menších štátov, vrátane Slovenska, ktorí žiadajú zachovanie rotujúceho predsedníctva v únii. Ďalšou spornou otázkou je budúce zloženie Európskej komisie. Slovensko a ďalšie menšie krajiny požadujú, aby v nej každá krajina v 25
Dvojdňové plenárne zasadanie Konventu sa začalo krátkou debatou o ďalšom pracovnom postupe zhromaždenia, ktoré má návrh ústavy predložiť na summite 20. júna. Potom sa začalo diskutovať o inštitúciách. Dnes je na programe zahraničná a obranná politika. Delegáti Konventu predložili k týmto dvom oblastiam vyše 1500 pozmeňovacích návrhov. Prezidenta Európskej únie by mali voliť priamo občania. Priamo volený prezident by mal demokratickú legitimitu nevyhnutnú pre takýto post.
Počas diskusie v Konvente to včera v Bruseli navrhol grécky minister zahraničných vecí Jorgos Papandreu, ktorého krajina momentálne predsedá únii.
Grécke predsedníctvo v EÚ pripúšťa, že Konvent o budúcnosti únie bude pokračovať vo svojej práci aj po júnovom summite v Solúne, na ktorom má odovzdať konečný návrh pripravovanej európskej ústavy. Z predpoludňajšej debaty jasne vyplynulo, že väčšina členov Konventu je proti Giscardovmu návrhu voliť stáleho prezidenta Európskej rady.
Zástupca slovenského parlamentu Ján Figeľ sa v pléne vyslovil za zachovanie rotujúceho predsedníctva. Členský štát, ktorý by stál šesť mesiacov na čele Európskej rady, by bol zároveň súčasťou tímového predsedníctva, ktoré by viedlo zasadania ministerských rád. Tímové predsedníctvo by bolo zložené zo štyroch členských krajín a trvalo by dva roky. On i viacero ďalších členov zhromaždenia by uprednostnilo, aby Konvent pokračoval v práci na tretej časti ústavy aj v júli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
