jeden v Prešove) a to bola príležitosť na rozhovor.

Vaša pondelková "one man show" v Prešove časovo kolidovala s duelom hokejových majstrovstiev sveta Slovensko Česko (3:3).

"A počet divákov na tom predstavení bol tým zápasom trochu poznamenaný, pretože vy na Slovensku beriete hokej dramatickejšie než my u nás. My to berieme tak, že sa hrá hokej, a vy tak, že sa hrá o život. Keby boli naši a vaši hokejisti v pondelok povedali, že sa dohodli na remíze, tak všetci Prešovčania mohli prísť na moje predstavenie."

Raz ste boli členom poroty pri voľbe miss, po ktorej ste sa vyjadrili, že ste dostali "lekciu z výroby krásy" a stačilo vám to...

"Videl som, že nie všetko je tak, ako by som si predstavoval. Často pekné dievča doplatilo na to, že nebolo príliš atraktívne pre tých z porotcov, ktorí si predstavovali, že by mohlo reprezentovať ich firmu. Takže mnohokrát sa krása uberala iným smerom a napríklad dievča, ktoré bolo evidentne krásne, sa nedostalo do druhého kola a ja som to málo chápal."

Máte 52 rokov a vraj ste vyhlásili vojnu vlastným poznámkam typu: "To za našich mladých čias nebývalo," po ktorých sám seba trestáte fackou.

"V momente, keď sa pri takýchto poznámkach pristihnem, už sa hanbím. Človek si pamätá určité veci z toho minula, tak občas máte tendenciu ich deťom pripomenúť, a ony našťastie netušia, o čom hovoríte. Aj mne môj otec tiež vždy hovoril: ´To za našich mladých čias nebývalo, to my sme mali iné,´ a mňa to otravovalo."

Zastávate platnosť teórie, že najlepším kamarátom muža nemôže byť žena a naopak, raz ste sa opýtali: "Vy máte nejakú vynikajúcu kamarátku bez postranných úmyslov?"

"Keď sa stretne muž so ženou, tak vždy jeden z nich po tom druhom túži inak, než len ako po kamarátovi, preto si myslím, že kamarátstvo medzi mužom a ženou, ktoré spočiatku vyzerá ako čisto-čisté kamarátstvo, skončí na tom, že jeden túži viac. Kedykoľvek som mal kamarátku, tak to vždy bolo buď z mojej alebo jej strany uvažovanie iným smerom."

Tvrdíte, že závisť je veľkým problémom, s ktorým sa stretávate často.

"Mne je závisť cudzia a bytostne ju neznášam. Stretávam sa s profesnou závisťou, teda keď niekto, kto cíti, že by mohol robiť to, čo ja, a lepšie, bez toho, že by pre to niečo urobil, len závidí. V prípade tohto druhu (one man show) predstavenia je to celkom markantné, počul som mnoho názorov: ´Ó, to nič nie je, postavíš sa tam pred ľudí, odrozprávaš si dve hodiny a máš pokoj a zarobené.´ Takéto hlasy sa objavili medzi ľuďmi, ktorí tomu až tak nerozumejú, preto je to pochopiteľné. V jednom predstavení, v ktorom sa objavil takýto hlas, som dokonca vyzval toho diváka, aby vyšiel na javisko a skúsil to. Vydržal tam asi dve minúty, skúšal všetko možné, ale videl, že je to strašné, tak povedal: ´Prepáčte, je to v riti,´ a odišiel. Ale že takéto hlasy počujem od kolegov z branže, mi už pripadá trochu pochybené, pretože tí predsa vedia, aká ťažká disciplína to je."

Objavili sa hlasy, že vám stúpla sláva do hlavy, vy to však odmietate.

"Nepociťujem, že by mi sláva stúpla do hlavy, a myslím, že ani moje okolie, kamaráti a známi. Som rovnaký, ako keď som do Prahy prišiel z Brna. Ale to, čo okolo vás robia médiá a rozprávajú o vás ľudia, ktorí sa s vami stretnú raz-dvakrát a možno sa práve trafia do vašej nie najlepšej nálady, tak toto môže viesť k tomu, že si povedia, že mi stúpla sláva do hlavy."

Ste na nože s "kritikmi", ktorí skĺzli do roviny už len tej negatívnej kritiky.

"Kritika, akú si pamätáme z Brna, bola ústretová, mali nás radi a keď nám niečo vytkli, mysleli to dobre. Dnes je kritika často viac zlá než dobrá a nevie podať pomocnú ruku a naznačiť cestu. To mi trochu vadí a mám pocit, že je to nedostatkom vedomostí kritikov, že si nerobia príliš starosti, aby sa o tom-ktorom predstavení, hercovi, autorovi dozvedeli viac a na základe týchto znalostí mohli potom vydať divákom nejaké svedectvo, hoci aj kritiku."

Raz ste na margo pracovného a životného tempa povedali: "Stále si myslíme, že bez nás to nejde, a až v nemocnici zistíme, že všetko beží ďalej aj bez nás." Nedávny príklad Bolek Polívka a jeho zlomená noha.

"Človek si s postupujúcim vekom musí uvedomovať, na čo ešte má. Koncom tohto roku končím so svojimi zábavnými programami v televízii, bolo to nádherných osem rokov a nemám dôvod pokračovať. Opakovať stále to isté by ma nebavilo, čo som chcel povedať, som povedal a ďalej nepotrebujem mlátiť prázdnu slamu. Viac by som sa chcel venovať televíznym filmom, hrám a najmä divadlu."

Ako sa dívate na "humor" čerpajúci z tragédií 11. septembra, povodní či vojny v Iraku?

"Keď som sa nad tým zamyslel, dospel som k názoru, že je to obrana proti tomu zdeseniu, že ľudia ten strach riešia akýmsi druhom humoru namiesto depresívnych reakcií. Ak je to tak, dokážem to pochopiť, ale ak by v tom naozaj bolo zlo, tak tomu už by som nerozumel."

Objavila sa informácia, že vraj zneužívate svoju popularitu k obťažovaniu dievčat a tiež o vašich údajných divokých večierkoch s opitými herečkami...

"Neviem, odkiaľ takéto informácie máte, ale ja som sa s čímsi takým nikdy nestretol. Večierky s opitými herečkami nepoznám, alkohol nepijem už veľa rokov, ani sa takýchto večierkov nezúčastňujem a ani opitých herečiek som nevidel viac ako tri a tie neboli na večierku. Ten, kto takéto informácie zverejnil, asi rieši svoj vlastný problém, možno by si prial byť na takom večierku a zažiť to, čo podsúva mne..."

Ste so sebou spokojný?

"Spokojnosť znamená smrť. Nikdy som ešte nebol taký spokojný, že by som nemohol byť viac, a až keď budem definitívne spokojný, poviem ´končím´ a odídem z tohto sveta. Dúfam, že to bude za dlho..."

* * *

Miroslav Donutil (7. 2. 1951)

"Človek si musí ponuky zrovnať v hlave, či naozaj stoja za to. Keď si to premyslí zle, spôsobí to nenapraviteľnú blbosť. Scenár, ktorý sa mi od prvého momentu nepáči, neprijmem ani za veľký honorár. Ak ma niekto pozve na podnikateľský večierok a chce, aby som pobavil ľudí len preto, že majú na to, aby ma zaplatili, nevezmem to... A stopercentne platí jedno zlaté pravidlo, ktoré konštatoval Vladimír Dvořák: V televízii sa môžete objaviť dvakrát za mesiac. Ak sa objavíte viackrát, za päť rokov vás vyženú."

Donutil chcel byť pôvodne novinárom, vyštudoval však JAMU a od začiatku 70. rokov až do roku 1990 pôsobil v brnenskom Divadle na provázku. Za to, že zostal podobne ako jeho kolega Boleslav Polívka tak dlho verný Morave a Divadlu na provázku, zaplatil daň: český film ho v 80. rokoch prakticky ignoroval. Na rozdiel od Polívku bol stále len dobrým, ale menej známym hercom z Brna. "V Brne nikdy nedosiahnete úspech, ak zostanete," hovorí bez ilúzií Donutil. "Musíte odísť do Prahy, kde ho získate. Brno je najväčšie malomesto a Praha najmenšie veľkomesto..."

Po tom, čo v roku 1990 prechádza do Národného divadla v Prahe, utrhne se donutilovská lavína. Medzi starou gardou Národného žiari rolami komediálnymi i charakternými, vo filme je obsadzovaný každý rok a zbiera i hlavné úlohy. Masovej diváckej popularity dosahuje vďaka televízii a vlastným zábavným programom Pořád se něco děje, Furt ve střehu, Donutil vás k smíchu, Ptejte se mě na co chcete, já, na co chci odpovím atď. V nich je pokračovateľom bavičov a rozprávačov typu Jiřího Sováka a predovšetkým Vladimíra Menšíka, tu uplatňuje i svoje takmer burianovské imitátorské schopnosti. Donutil je jedným z najobľúbenejších komikov a zároveň bavičov 90. rokov.

Z jeho divadelných rolí:

1973-1990 - Divadlo Na provázku v Brne: Profesionální žena, Obchod s chlebem, Pohádka máje, Shakespearománie, Příběhy dlouhého nosu, Don Šajn, Bratři Karamazovi, Koncert V., Balada pro banditu.

Od 1990 - Národné divadlo v Prahe: Nobel, Jak se Vám líbí, Oblak a valčík, Strýček Váňa, Je to tak, Chcete-li, Divoká kachna, Židle, Višňový sad, Podivní ptáci, Sen noci svatojánské, Sluha dvou pánů, Hamlet, Mnoho povyku pro nic, Mistr a Markétka, Na miskách vah.

Z jeho filmových úloh: Čistá řeka, Balada pro banditu, Postřižiny, Straka v hrsti, Zastihla mě noc, Čarovné dědictví, Outsider, Galoše šťastia, Figurky ze šmantů, Správná trefa, Iba deň, Jen o rodinných záležitostech, Tankový prapor, Černí baroni, Dědictví aneb Kurvahošigutentag, La valle di pietra (Údolí kamenů), Hotýlek v srdci Evropy, Pevnost, Fany, Lea, Pasti, pasti, pastičky, Pelíšky.

(jav/upravené podľa knihy 77 českých filmových komiků)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.