ktorej sa nechtiac dopustia vari denne aj tí najspôsobnejší ľudia. A tak či už na takú banalitku: ak niekomu nechtiac v trolejbuse vykročíme na otlak, či na serióznejší rozpor v diskusných názoroch, účinkuje slovko pardón ako zázračný všeliek.
Pardón vravíme vhodným tónom, či už do niekoho vrazíme na ulici alebo ak sme aktérmi telefonického omylu, ak niekam vpálime nevhod i vtedy, ak nám takt velí, ospravedlniť sa za vyrušovanie. Pardón môže byť prosbou o ospravedlnenie ale napríklad i za "trúfalosť" - je všetkým zrozumiteľné, medzinárodne známe, stručné. Zrejme preto mu medzi príslušníkmi mladšej generácie začína vážne konkurovať z angličtiny prebraté slovko - sorry.
Tak ako iné jazyky, aj slovenčina má naporúdzi adekvátne výrazy: prepáčte, ospravedlňujem sa, je mi ľúto, ráčte odpustiť, je to moja vina, nebolo to naschvál a mnohé ďalšie. Na všetky sa patrí odpovedať najpoužívanejším - nič sa nestalo... i keď napríklad po dôkladnom šťuchnutí cudzieho lakťa v tlačenici vidíte i detaily súhviezdia Veľký voz a prinútíte sa prežrieť na vinníkovu adresu šťavnatú nadávku.
Spoločenský cit obyčajne sám napovie, kedy je vhodné použiť našskejšie formy ospravedlnenia. Našskou však rozhodne nie je rozšírený bohemizmus - omlúvam sa, ktorý prežíva aj v písomnej podobe a nespisovne vytrvalo mátoží ako "omluvenka".
Ak musíme prikročiť k písomnej forme ospravedlnenia, tu už slovko pardón nemá takú silu ako v ústom prejave. Naporúdzi sú však mnohé iné vhodné spojenia, napríklad: ospravedlňte, prosím, prepáčte mi, je mi ľúto a mnohé ďalšie.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
