území.
Národná prírodná rezervácia Becherovská tisina bola vyhlásená už v roku 1954 a chráni na strmých severovýchodných svahoch Javoriny (881 m n. m.) na ploche 24,13 ha porasty tisu obyčajného (taxus baccata), ktorého sa v rezervácii vyskytuje asi 230 kusov. Je to najväčší zaznamenaný výskyt tejto vzácnej dreviny vo flyšovom pásme Karpát a jedna z najpočetnejších enkláv na území Slovenska.
Rezervácia sa rozprestiera v nadmorskej výške medzi 500 a 600 m n. m. Z drevín prevláda buk, častá je jedľa, javor horský, jaseň, brest a javor mliečny. Tis obyčajný rastie zväčša na veľmi neprístupných strmých svahoch. Na strmých svahoch s vystupujúcimi pieskovcovými bridlicami zvádza tis obyčajný neľahký boj o svoju existenciu. Preto vidno miestami aj postrhávané tisy, ktoré sa zosunuli po prudkých svahoch. V takýchto ťažkých podmienkach tis vytvára prevažne krovinaté a plazivé formy, ktoré majú najväčší predpoklad udržať sa na neschodných svahoch.
Na menších terasách a balvanistých výstupoch rastú vzácnejšie druhy, ako nevädza mäkká (Centaurea mollis), mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina), veľmi zriedkavo jelení jazyk celistvolistý (Phyllitis scolopendrium), roztrúsene áron alpínsky (Arum alpinum), papraďovec Braunov (Polystichum braunii), papraďovec laločnatý (Polystichum aculeatum) a iné bežné druhy javorových bučín.
Pre lepšie sprístupnenie chráneného územia bol vybudovaný exkurzný chodník od bývalej horárne v doline Riečky až ku skalnej bariére s tismi. Pohodlným exkurzným chodníkom cez jedľové bučiny sa dostaneme k Becherovskej tisine a odtiaľ na vrchol Javoriny, odkiaľ je prekrásny výhľad na územie Poľska, presnejšie povedané na územie Beskidu Niskeho. Ak sa sem vyberieme v jeseni, očaria nás celé skupiny zákonom chránenej prilbice pestrej (Aconitum variegatum).
Tis obyčajný je neveľký, zriedkavo nad 15 metrov vysoký vždyzelený ihličnatý strom, alebo krík. Rastie pomaly, ale dožíva sa vysokého veku až cez 1 000 rokov. Produkuje ťažké, trvanlivé, hnedočervené drevo, ktoré v minulosti hojne využívali rezbári pre výrobu dekoračných a úžitkových predmetov aj nábytku pre interiéry šľachtických sídiel. Preto jeho kedysi veľký takmer súvislý areál rozšírenia hlavne v stredných horských polohách Európy od Balkánu a Pyrenejí až po Škandináviu a Britské ostrovy je teraz už nesúvislý, obmedzený na niektoré rezervácie, chránené oblasti a národné parky.
V prírode Slovenska sa tis udržal v odľahlých, ťažko prístupných, bralnatých terénoch hlavne na vápencoch v zóne bučín od Bielych Karpát až po Nízke Beskydy a od Tríbča až po Slovenský kras. Tu v oblasti Veľkej Fatry, obzvlášť v jej južnej časti sa ako podružná drevina v podraste bučín vyskytuje rozptýlene na väčších plochách. Lokality s početnejším výskytom od niekoľkých stoviek až po desiatky tisíc jedincov sú vyhlásené za prírodné rezervácie, menovite sú to Harmanecká tisina (už od roku 1949), ďalej Padva, Tlstá, Korbeľka, Borišov, Madačov, Veľká Skalná, Uňadovo, Plavno a iné.
Na týchto lokalitách sa tis prirodzene, i keď nie početne zmladzuje z prelietavých semien. Tie po zobnutí so sladkým červeným oplodím rozširujú v teréne hlavne drozdy. Semená však nestrávia, naopak, prechod cez zažívaciu sústavu vtákov zvyšuje klíčivosť semien.
Tis je biologická "starožitnosť", živá pamiatka na epochu treťohôr, preto má "čestné" miesto v súpisoch chránených druhov rastlín nielen na Slovensku, ale aj vo väčšine ďalších európskych štátov.
Podľa fylogenetického vývoja, historického a terajšieho rozšírenia druhu a jeho pozície v ekosystémoch nie je teda tis taký "obyčajný", akým ho robí jeho slovenské druhové meno. O starobylosti tejto dreviny svedčí aj oddelené pohlavie, teda každý jedinec tisu je buď "on", samec, ktorý má počas kvitnutia len peľnice, alebo "ona", samica, na ktorej dozrievajú už spomenuté plody, stavbou charakteristické pre primitívnejšie nahosemenné rastliny.
Na rozdiel od iných ihličnanov tis neobsahuje živice na báze fenolických uhľovodíkov. Obsahuje však niekoľko alkaloidov horkej chuti, ktoré sú prudko, až smrteľne jedovaté pre väčšinu teplokrvných živočíchov. Napriek tomu vo voľnej prírode tisom značne škodí premnožená jelenia zver, a to ohryzom ihličia a výhonkov, ako aj kôry na kmeňoch. Je možné, že tu ide o drogový návyk, čím sa jelene stávajú odolnejšie proti účinkom alkaloidov. Spomedzi húb a hmyzu nemá tis u nás významnejších škodcov.
Podľa ekologických nárokov je tis celkom skromný. Znáša aj výdatné zatienenie, obdobia sucha, ba do istej miery aj exhalátmi a prachom znečistené ovzdušie. Nevyhovuje mu však holorubné hospodárenie v lesoch.
BEDEKER
Prístup: Na územie Becherovskej tisiny vedie chodník z obce Becherov. Za obcou smerom ku hraničnému priechodu s Poľskom treba odbočiť doľava na pevnú cestu, ktorá sa neskôr mení na upravený chodník, ktorý vedie ku zaujímavému územiu a neskôr sa núka možnosť výstupu aj na vrchol Javoriny (881 m). Návrat po tej istej ceste, na zaujímavú vychádzku si treba vyhradiť približne štyri hodiny.
Zaujímavosti okolia: Bardejovské Kúpele, Bardejov, Regetovka, Zborovský hrad, Smilniansky vrch (749 m), Stebnícka Magura (889 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
