Závislosť od kokaínu podľa nich súvisí s génmi, ktoré riadia látkovú výmenu. Tieto gény regulujú okrem iného teplotu tela alebo hladinu hormónov a sú prítomné v bunkách každého živého organizmu.
Vedci robili pokusy s vínnymi muškami, ktorých tzv. gény vnútorných hodín sa podobajú génom človeka. Normálne mušky a mušky bez génov boli vystavené pôsobeniu kokaínu. Normálne mušky, rovnako ako ľudia, reagovali po každej dávke zvýšenou náchylnosťou na túto drogu. Všetky geneticky manipulované mušky, okrem jednej, nemali žiadne symptómy závislosti.
"Tento výskum dáva prvýkrát do súvislosti gény, riadiace vnútorné hodiny, s funkciou, ktorá očividne nepatrí k známym funkciám génov vnútorných hodín," hovorí Michael A. Sesna z National Institute of General Medical Science v Bethesde. Výsledky pokusov podľa neho môžu naznačovať, prečo sú niektorí ľudia menej náchylní na kokaín a iné príbuzné drogy, napríklad amfetamíny.
Kokaín a amfetamíny pôsobia na dopamínové receptory v mozgu. Dopamín je látka, ktorá sa doposiaľ nedávala do súvislosti s vnútornými hodinami. Výskumníci sa teraz sústreďujú na presné funkcie génov vnútorných hodín. Je totiž možné, že tieto gény ovplyvňujú závislosti silnejšie, ako sa doteraz predpokladalo.
Autor: Ko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
