októbri 1991. "Obaja sme boli v tom čase v Prešove, ja som študovala na vysokej škole slovenský jazyk a estetickú výchovu, Jozef tam začínal s profesionálnym futbalom. Zoznámil nás náš spoločný známy, ktorý ma zobral aj na prvý zápas." Svadba bola o tri roky a na nej bol aj jeden z najlepších svetových futbalistov Česka Petr Nedvěd. Práve v Čechách bola ich prvá zahraničná zastávka, Kožlej tam obliekal dres Sparty, snom jeho manželky bol dres talianskeho alebo španielskeho klubu.

"Nakoniec bol z toho Cyprus. Klamala by som, keby som tvrdila, že som bola šťastná. Dalo mi zabrať zmieriť sa s daným stavom vecí, ale Jožkov futbal je celý náš doterajší život, a moje predstavy, plány či túžby musia počkať." Na krajinu ani na ľudí sa však nesťažuje. "Ľudia sú tu priateľskí, srdeční, len majú vždy na všetko čas. V úradoch, bankách, všade. Rozčuľuje ma aj ich povestná nedochviľnosť. Sú to typickí južania, ľahko vzbĺknu, no vášne rovnako rýchlo vyhasnú. Muži sú zaujímaví, ale mám najkrajšieho doma. Ženy nedostatok vonkajšej krásy nahrádzajú vycibreným vkusom a eleganciou."

Okrem gréckeho jazyka im zo začiatku robilo problém aj šoférovanie. Na Cypre sa podobne ako v Anglicku jazdí po opačnej strane, volant v autách je na druhej strane. "S gréčtinou je to ťažké, pretože som viac doma a menej v kontakte s ľuďmi. Lepší sa to pomaly posledný polrok. Absolvovala som intenzívny dvojmesačný jazykový kurz, Jozef už komunikuje perfektnou gréčtinou. Nie je však problém dohovoriť sa po anglicky, ten jazyk všetci ovládajú."

Domov chodieva celá rodina na Vianoce a na letné prázdniny, keď má syn v škole voľno. Ich druhý domov leží na predmestí Nikózie. "Zasahovala som do výberu domu, týmto veciam u nás šéfujem po vzájomnej dohode ja. Teraz bývame v prízemnom dome, ale zakrátko sa chceme sťahovať bližšie k centru, pretože to majú deti ďaleko do škôl." S manželkami ostatných futbalistov sa stretáva zriedka, skôr na pozápasových posedeniach, ktoré navštevuje po každom domácom zápase aj s deťmi. Monikin bežný deň je naozaj bežný: "Dopoludnia deti zamestnáva škola, škôlka. Čas bez detí zvyknem tráviť aktívne v kuchyni, posilňovni, ešte pred časom v škole. Po škole sme od jednej spolu. Starší Tomáš hráva tenis, spolu s mladšou Karinkou chodia plávať. Jednou z výhod tohto pobytu je blízkosť mora. Hoci nebývame na pobreží, každú možnú voľnú chvíľu od apríla do novembra trávime práve tam."

Tak ako väčšina športovcov aj Kožlej má svoj rituál. "Máme jeden spoločný, ten však neprezradím. Sme veriaci a Jozef sa pred vstupom na trávnik prežehnáva. Má aj predzápasový obliekací rituál." Ak by vraj nehrával futbal, mohol by byť podľa manželky dobrým ekonómom.

Nie je manžel držgroš pri nákupoch?

"Nemá rád neúmerné nakupovanie potravín a oblečenia. Deti ani my nemusíme mať všetko, aby sme boli šťastní. To je veta, ktorá ho najlepšie vystihuje."

V akom športe by ste manžela určite porazili?

"Jednoznačne v lyžovaní. Lyžujem odmalička, Jožko pre riziko ten šport nerobil. Inak nemám šancu."

Je to istým spôsobom údel byť manželkou športovca, väčšina z nich obetuje svoju vlastnú kariéru. Je to tak aj vo vašom prípade?

"Doteraz určite áno. To som vedela od začiatku, že si s ním beriem aj jeho futbalový svet. Hneď v úvode sme zavrhli myšlienku, že ak pôjde hrať do zahraničia, pôjde sám. Nefungovalo by to a náš vzťah by sme tak dlho na diaľku budovať nemohli. Takže zatiaľ profesijne stagnujem. Iste sa budem snažiť aj ja profesijne sa zaradiť, ale môj čas asi príde, až keď Jožko skončí s futbalom definitívne. Ale máme dve krásne deti, s ktorými som mohla zostať doma celú materskú, ktorá mamička u nás si to môže bežne dovoliť?"

Uvažujete o tom, že by ste sa nevrátili na Slovensko?

"Čím dlhšie sme vonku, tým väčšmi. Aj keď je to citlivá téma, zostáva otvorená a visí nad ňou otáznik. To, čo prežívame, keď prichádzame domov, sa nedá slovami opísať, ideme jednoducho domov."

Čím by ste sa živili, keby váš manžel nehral futbal?

"Možno by som učila. Nevylučujem môj záujem o prácu v médiách."

Monika Kožlejová o mužovi: "Viem, že Cyprus nepatrí k futbalovým veľmociam, ale ľudia ten šport milujú a dokážu oceniť kvalitu. Jozef má punc najvyššej kvality. Viem, že má na viac, ale práve o tom je to futbalové prestupové šťastie. Ešte keby sa mu podarilo presadiť sa v reprezentácii. Ale to je už iná kapitola. Tu až hviezda, tam len náhradník. Hádam ešte bude mať šancu presvedčiť."

Autor: zur

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.