Austriu Viedeň a prišiel tam z gréckeho Škoda Xanthi spolu s manželkou Zuzanou a synom. "Zoznámili sme sa v roku 1996 v biliardovom klube, kde ma vyzval na partičku biliardu. Porazila som ho, ale netušila som, že hrám proti futbalistovi. Bola to láska na prvý pohľad."
O rok neskôr si Janočko zobral bývalú tenistku za manželku. Hrávala ho súťažne, skončila až po dvojnásobnej operácii kolena. "Začala som študovať ekonómiu, no aj školu som prerušila, kvôli synovi, a neskôr som sa pre manželovu kariéru už do školy nevrátila." To, že šla s mužom do zahraničia, Zuzane neprekážalo, vybrala by si však krajinu hovoriacu po anglicky: "Nakoniec z toho bolo Grécko. Bývali sme desať minút od nádhernej pláže, takže leto bolo úžasné, ale zima veľmi dlhá. Musím povedať, že v Rakúsku sa cítim lepšie. Mentalita Rakúšanov sa väčšmi približuje k tej našej." Keď tam prišli, ani jeden z nich nehovoril po nemecky, dnes už jazyk ovládajú obaja: "Manžel perfektne." Zápasy Zuzana nevynecháva: "Ešte keď hral za FC Košice, chodila som na všetky zápasy, a to aj do Bratislavy, po zápase hneď späť. V Grécku som nevynechala ani jeden domáci zápas a podľa možností som išla aj do Solúna alebo na Rodos na priateľský zápas Grécko - Slovensko. Aj v Rakúsku jazdím všade, kde sa dá."
Deň Zuzany Janočkovej vyzerá takto: "Ráno odnesiem malého do škôlky, idem na kurz nemčiny, potom klasika - niečo navarím, spravím nejaké domáce práce. Popoludní idem po malého, ideme von na bicykle, kolobežky alebo na korčule, trikrát do týždňa chodíme na tenis, syna trénujem. Večer chodím cvičiť." S mužom si rozumejú aj v tomto: "A je nielen pozorným otcom, ale aj priateľom. Väčšinou mi kupuje kvety. Ale raz mi kúpil sexy pyžamo, len inú veľkosť. Ja nosím S a on mi kúpil L, že menšie nemali. Aspoň ma to vraj nebude tlačiť." (Smiech.)
Byť manželkou športovca je údel, väčšina obetuje vlastnú kariéru. Je to tak aj vo vašom prípade?
"Áno, istým spôsobom."
V akom športe by ste manžela určite porazili?
"Určite v tenise, ale už to s ním nemám také jednoduché, lebo hrá naozaj výborne a ešte k tomu nevie prehrávať, a už vôbec nie so mnou."
Čím by ste sa živili, keby váš manžel nehral futbal?
"Asi by som doštudovala ekonómiu a niečo s tým, ale ja nie som typ do kancelárie, takže skôr niečo s tenisom. Obetovala som tenisu celé detstvo, tak by som to teraz speňažila."
Neuvažujete nad tým, že sa vrátite na Slovensko?
"Rozmýšľali sme aj nad tým, ale to ešte vôbec nevieme."
Nie je manžel držgroš pri nákupoch?
"Nie je lakomý. Má veľmi dobré srdce a rád robí radosť nielen mne a synovi, ale aj rodine a priateľom."
Manželia Janočkovci. Ich päťročný syn zatiaľ hráva tenis, aj futbal ho baví, no tvrdí, že bude brankárom. "Futbal ešte nehrá, pretože manžel nechce, aby začínal tak skoro. On začal až v deviatich rokoch a o nič neprišiel."
Autor: zur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
