Slovensku, ale azda aj v kontinentálnej Európe. Podpísal. A tak od septembra sa v SR začne súdiť podľa zásady trikrát a dosť.
Znamená to, že recidivisti v kategórii obzvlášť nebezpečnej kriminality by už na tretíkrát mali dostať doživotie. Alebo prinajhoršom iný výnimočný trest - 20 alebo 25 rokov, čo je aj zásadná zmena oproti pôvodnému Lipšicovmu návrhu. Ten však narazil na obrovský odpor sudcov, advokátov aj akademickej právnej obce, ktorí všetci argumentovali neprimeranou prísnosťou novely resp. skutočnosťou, že sudcovia stratia nezávislosť v rozhodovaní káuz, ktoré by spadli pod novú úpravu.
Zákon je prielomom preto, lebo vysiela jasný signál, že ochranu životov a majetku občanov štát berie za svoju prioritu. Aj ťažkí zločinci majú svoje ľudské práva, teda aj právo sa polepšiť, trikrát a dosť však odkazuje, že ak je šanca na takúto zmenu limitne blízka nule, prednosť už musí dostať preventívna ochrana. Princíp novely je teda úplne v poriadku. K veci nič nehovoria ani kvázi odborné pripomienky, že angloamerické vzory sú do európskeho práva mechanicky neprenosné. Preargumentovať sa dá všetko, podstata otázky ale vždy ostáva rovnaká - existuje bod, v ktorom sa humánny prevýchovný princíp dostáva do neznesiteľného sporu s bezpečnosťou. A štát povedal, že je to vtedy, keď v tých a tých trestných podstatách dôjde k tretiemu prekročeniu zákona.
Zmiernenie k možnosti uložiť o čosi nižší trest (najmenej 20 rokov, ale bez podmienečného prepustenia) je ústupkom Lipšica, ale úplne v poriadku. Politicky to muselo byť, keďže inak by novela neprešla. Ale aj vecne je možné súhlasiť; oslabuje sa základná námietka sudcov, ktorí už nemôžu tvrdiť, že nemajú priestor nejako sa rozhodnúť. Navyše, podľa ďalšej zmeny schválenej NR SR, sudcovia ani nebudú musieť vziať do úvahy rozsudky spred 1. septembra 2003, keby "aplikácia trikrát a dosť mala byť vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov" neprimerane prísna. Tieto dve úpravy dohromady však značia, že slovenská verzia trikrát a dosť vyšla dosť "nanečisto". Je to skôr hybrid poplatný kontinentálnej tradícii. Ale dobrý, resp. lepší od toho, než keby to celé spadlo pod stôl.
Problém s novelou je iný - veľmi široký záber trestných činov, ktoré (resp. kombinácia ktorých) podlieha novému posudzovaniu. Proti teroru, založeniu teroristickej skupiny, vražde, zavlečeniu dopravného prostriedku, braniu rukojemníka, obchodu s deťmi, znásilneniu sa nedá v tejto súvislosti nič namietať. Či na tretíkrát niekto vraždí, znásilní alebo vezme rukojemníka, prípadne tieto skutky kombinuje, niet sa o čom baviť - doživotie sedí. Spornejšie je, či pod trikrát a dosť museli spadnúť napríklad aj drogové delikty. Jasné, že veľkí šéfovia narkomafií a distribučných sietí si doživotie zaslúžia. Zásada však postihne aj drobných pouličných dílerov, ktorí zvyknú byť často sami závislí chudáci; tu sa zdá aplikácia trikrát a dosť príliš prísna. Takisto sa medzi skutkové podstaty asi nemalo dostať ublíženie na zdraví - za tri pouličné či krčmové bitky je aj minimálnych 20 rokov priveľa. Výroba detského pornografického diela určite tiež nie je spoločensky záslužná činnosť - doživotie ale asi tiež nesedí.
Našlo by sa aj ďalšie, podstatné je vidieť, že na výbere trestných vecí sa jasne odrážajú hodnotové preferencie. Ale ani nie tak priamo zákonodarcu, ako skôr predkladateľa Daniela Lipšica. Evidentné je to pri drogových paragrafoch a pornografii, ktoré by sa asi do nominácie pre trikrát a dosť nedostali, keby nepatrili medzi vyzdvihnuté témy KDH. A zaujímavé je, že kým o samotnom princípe trikrát a dosť ako takom sa viedli obrovské spory a napokon Lipšic bol dotlačený ku kompromisom, o skutkových podstatách neprebehla diskusia skoro žiadna. To je asi chyba, pretože aj tým, aký druh kriminality sa trestá v sprísnenom režime, vysiela štát signál o tom, čo pokladá za spoločensky najnebezpečnejšie. Pozoruhodné je v tomto kontexte napríklad pozrieť, aké sú trestné sadzby pre korupciu verejného činiteľa.
Už viackrát sme napísali a nedá sa iba zopakovať - KDH robí politiku zo všetkých parlamentých strán najzručnejšie. Kde zostali pri tejto novele všetci slávni liberáli? Keby na Slovensku existovala skutočne liberálna strana, Lipšic by trikrát a dosť nepretlačil v žiadnej, ani tejto zredukovanej verzii. V absencii ozajstných liberálov leží asi aj odpoveď na otázku, prečo je presne Slovensko prvým kontinentálnym štátom, kde sa takúto úpravu podarilo presadiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
