nevidí dôvod na demisiu" a tak ďalej. Tak - za platné referendum! Pravý vinkel demencie vymietol Fico, ktorý sa opýtal, že "čo robí dnes Csáky v práci". Už mal vraj podať demisiu, čo naznačuje aj strana ANO. A ešte Markíza, ktorá hlási, že "o osude Csákyho sa rozhodne do troch týždňov". Títo ľudia sa kompletne zbláznili.
Nuž - je faktom, že kampaň bola nepresvedčivá, mdlá a nepriebojná. Zaostala svetelné roky za tým, čo vystrojili v Maďarsku, kde prišlo k urnám - pozor - 46 percent voličov (a nikoho nenapadlo kohokoľvek odvolávať). Kampaň bola aj podstatne slabšia a fádnejšia, ako je v ČR a údajne aj v Poľsku. A ako ukázala aféra s europesničkou, v Csákyho štábe vládol chaos a nekoordinovanosť. Zbabraný pokus o krádež pesničky bez autorských práv, a ešte z Maďarska, je veľký škandál, svedčiaci buď o nekvalitnom výbere spolupracovníkov, alebo hlbokom amaterizme. Tak - to všetko sú pravdy. No a čo???
Podstatnejšia je totiž otázka za milión: Chcela vláda vyhrať kampaň alebo referendum??? Bola kampaň cieľom alebo prostriedkom? Predstavme si, že kampaň by nebola. Csáky by 50 miliónov, ktoré dostal na projekty, vložil na termínovaný účet, sadol do krčmy a tri mesiace pil. Nedialo by sa vôbec nič a potom by bolo referendum s účasťou 52 percent. A teraz otázka za 50 miliónov: Mal by aj v takomto prípade Csáky odstúpiť? Bola by žiadna kampaň pri tom istom výsledku lepšia ako kampaň zbabraná? Platné referendum je platné referendum po kampani žiadnej, zlej i geniálnej.
Neexistuje taká kampaň, ktorá by sa páčila každému. Posúdenie je odborná záležitosť a prislúcha expertom z branže. Naša kampaň vyzerala hrozne a priniesla dobrý výsledok. Potešila by viac kampaň brilantná s mizerným výsledkom? A ďalej - pre všetkých hlupákov: Rovnica, ktorá hovorí, že počet zúčastnených závisí od kvality kampane, je smiešna. Do hry vstupuje tisíc iných faktorov - napr. aj alergia na kampane. Sú ľudia s o to negatívnejším vzťahom k produktu, čím vtieravejšia je kampaň.
Základná vec, prečo bola kampaň nevýrazná, je vo financiách. Csáky sa uspokojil s 50 miliónmi v situácii, keď už boli informácie, že Česi i Maďari vyčlenili na tento účel násobne vyššie sumy. Za toto si zaslúžil azda kritiku a právo dnes kričať majú všetci tí, ktorí v decembri protestovali, že Csáky nebojoval o viac. Koľko ich bolo? Aha - nikto. Pamätáme si situáciu, keď Csáky sedel na vládnej tlačovke spoločne s Miklošom. Po slovách, že to bude 50 miliónov, sa Csáky otočil k Miklošovi, a s nesmelým úsmevom podotkol - možno pán minister niečo pridá. A kolega odvetil - "ani halier, bude to dosť".
Tak to bolo - všetci, ktorí vtedy protestovali, majú nárok odvolávať Csákyho. Ale iba oni. Teda nikto. Najmenej Beňová, ktorá sa v januári úprimne pohoršovala, že "navyšovanie finančných prostriedkov v situácii, keď už je schválený rozpočet, pokladá za neefektívne", pretože "viac spotov a inzerátov aj tak nič nevyrieši".
Iný "priťažujúci" argument ešte je, že hoci sme dopadli šťastne, 52 percentná účasť je nízka. Odkiaľ na to prišli? Kde je etalón, podľa ktorého sa toto dá merať? Koľko referend v postkomunistických štátoch o vstupe do EÚ už bolo? Odkiaľ sa berie pocit, že ak každý druhý dospelý tvor príde k urne, ide o neúspech v situácii, keď každý aj tak vie, že do EÚ tak či inak ideme?
Politický establishment krajiny (politici, novinári, analytici, sociológovia, tretí sektor) akoby nevnímal, že pospolitý ľud môže mať úplne inak usporiadanú hierarchiu hodnôt, než majú oni. Prečo si na Slovensku pár hlupákov myslí, že ak vláda urobí propagandistické kolečko a mediálny humbug, tak všetci sa nahrnú ako za komunizmu do sprievodu na prvého mája? Predstava, že všetci musíme hlasovať za niečo, čo je dôležité pre vládu, je pozostatkom obdobia neslobody. Áno, pohár je aj poloprázdny: Polovicu národa nepresvedčili, že EÚ je dôležitá vec. Keby trinásť rokov v kuse neklamali a nekradli (teda väčšina), verilo by sa ľahšie tomu, čo hovoria.
Samozrejme, je dobré žiadať, aby politici skladali účty. Akurát by každá žiadosť o vyúčtovanie mala mať rozumný dôvod a nepodliehať hystérii. Konkrétne: Csákyho treba vyšetriť, že ako to presne bolo s tou europesničkou, ktorá je malou banalitou, ale veľkou hanbou. Kradnúť autorské práva so záštitou vlády je veru vrcholne neeurópske, keď už aj desaťročné deti vedia, že cédéčka je nepekné napaľovať. Inak ale platí, že Csáky vyšiel z referenda zababraný, ale ako víťaz. A tí sa neodvolávajú. Najmä ak je dôvodné podozrenie, že jeho triumf ešte vynikne o dva resp. tri týždne, až budú hlásiť prvé výsledky Praha a Varšava.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
