liberálov a socialistov. Verhofstadtovi flámski liberáli (VLD) tesne obhájili pozíciu najsilnejšej strany vo Flámsku pred flámskymi socialistami (SP.A).

Spolu s frankofónnymi liberálmi (MR) majú v poslaneckej snemovni 49 kresiel, čo je o jedno viac, ako majú spoločne flámski a frankofónni socialisti (PS). Verhofstadt si preto robí nárok na post premiéra. "Myslím, že voliči nám dali mandát pokračovať v modernizácii krajiny ďalšie štyri roky," vyhlásil pravdepodobný budúci belgický premiér. Analytici však upozorňujú, že koaličné rokovania so socialistami budú veľmi ťažké, keďže SP.A i PS zaznamenali oproti roku 1999 výrazný nárast podpory a budú chcieť, aby sa to prejavilo aj v novej vláde. "(Líder flámskych socialistov) Steve Stevaert sa nepredá lacno," naznačil politológ Katolíckej univerzity v Leuvene skutočnosť, že Verhofstadt bude musieť zrejme obetovať viacero kľúčových postov vo vláde, aby získal kreslo premiéra. "Obaja - socialisti i liberáli - máme svoje priority a požiadavky. Nebude to asi ľahké, ale musíme uspieť a nájsť kompromis," povedal líder MR a doterajší šéf diplomacie Louis Michel.

Liberáli a socialisti vládli spoločne v Belgicku už uplynulé štyri roky, keď "dúhovú" vládnu koalíciu dopĺňali dve ekologické strany - frankofónna Ecolo a flámsky Agalev. Ten sa však do parlamentu nedostal vôbec, Ecolo získalo len štyri kreslá. V novej poslaneckej snemovni budú mať Verhofstadtovi liberáli (VLD) 25 kresiel, rovnako ako frankofónni socialisti (PS). Frankofónni liberáli (MR) získali 24 kresiel a flámski socialisti (SP.A) 23. Flámski kresťanskí demokrati (CDV) budú mať 21 kresiel a hneď po nich nasleduje nacionalistický Flámsky blok s 18 poslancami.