navštevovať každý pracovný deň, pričom sa striedajú pri doobedňajších a poobedňajších zmenách. Pre obvineného je to veľká psychická podpora. Navštevovať ho môžu denne od pol ôsmej do pol dvanástej dopoludnia a od pol jednej do tretej hodiny popoludní. Lexovi advokáti to majú zrejme dobre zaplatené. Povráva sa, že otec Ivana Lexu Vladimír vyčlenil na obhajobu syna dvesto miliónov korún.

Podľa našich informácií môžu Lexovi advokáti hrať s exriaditeľom SIS vo vyhradených hodinách karty. Advokáti to podľa nášho zdroja súkromne na rôznych miestach rozprávali. Keď sme sa na to chceli spýtať priamo jedného z nich Ľubomíra Hlbočana, odmietol reagovať. Stihol sa len posťažovať na krátky čas vymedzený na návštevy: "Každý advokát využíva právo podľa potreby, ale to právo je obmedzené. V zahraničí môžu vojnoví zločinci telefonovať s advokátmi alebo rodinnými príslušníkmi. U nás väzenstvo nerešpektuje medzinárodne zakotvené dokumenty."

Riaditeľ ústavu Peter Novák povedal, že ku konkrétnym prípadom sa nikdy nevyjadrujú: "Sú prípady, keď chodia advokáti denne, a sú prípady, keď chodia len sporadicky, napríklad raz za štrnásť dní." Či sú medzi tými aktívnymi advokátmi aj Lexovi, konkretizovať nechcel.

Hrať karty nie je vo väzbe zakázané. Advokátov kontrolujú pri vstupe do väznice. Osobné veci a aj karty si môžu zobrať so sebou. S obvineným si potom sadnú do miestnosti s červenými kobercami. Strážnik tam s nimi nie je. Kontroluje ich len sporadicky, tak, že sa pozrie cez otvor na dverách. Môžu teda skutočne zabávať väzneného tým, že s ním za draho zaplatený čas hrajú karty? Riaditeľ ústavu Peter Novák hovorí, že áno: "Nepoznám predpis, ktorý by hranie kariet zakazoval. Druhá vec je, či to môžeme považovať za právnu pomoc. Nad tým by sa mal zamyslieť sám advokát alebo komora advokátov."