projektom skrýva. Pojem "nápad" v hudbe, ktorý je bohužiaľ mnohým slovenským hudobníkom neznámy v plnej miere využilo voľné zoskupenie slovenských hudobníkov, fungujúcich pod názvom Wedding band a široké obecenstvo ich s jasotom prijalo. O rodine, Európe, úspešných reklamách a radosti z hrania sme sa rozprávali s košickým hudobníkom Mariánom Čekovským, ktorý hrá v spomínanej formácii na klávesy.
Formácia Wedding band vznikla v podstate v rámci recesie, čakali ste vôbec takýto ohlas?
- Áno, kapela vznikla preto, lebo zoskupuje hudobníkov hrajúcich v iných kapelách, ale mám pocit, že sme vznikli hlavne preto, aby sa nám dobre a veselo hralo a aby sme spolu boli častejšie. Lebo to je tá pravda. A komerčne to bolo úspešné preto, lebo nás veľmi baví spolu hrať, veľakrát sa stretávame aj v štúdiách, tešíme sa z toho, že nás rádio spojilo, že Wedding band vôbec vznikol. Pesničky, ktoré hráme sme si vybrali podľa toho, ako sa nám páčia. My sme taká mierová skupina, pomaly ako rodinný kruh spevákov a muzikantov.
To znamená, že v hudobnom biznise panuje skôr priateľská, ako konkurenčná atmosféra?
- U nás hrajú ľudia aj z konkurenčných skupín, ale tá konkurencia má inú podobu, lebo hudba je pre všetkých, majú ju mať všetci radi a nemá ich rozdeľovať, ale spájať. A celá pravda je o tom, že nám sa to darí našimi pesničkami, ktoré sa vracajú do "socialistického popu", kde boli niektoré veci naozaj veľmi slušne urobené a netreba ich zatracovať, lebo hudba nikomu nič neurobila, lebo hudba je dobro, ako povedal Beethoven. Čo by som k tomu ešte mohol dodať? Teší ma žiť na Slovensku, a že možno budeme zakrátko obdivovať tú krásu v Európe, lebo európania sú už toho okukaní, ale my sa teraz môžeme nabažiť tou krásou, a tým, hudba, ktorú Wedding band vytvorí nám pripomína staré časy a na to nezabudneme nikdy, aj keď nám zrušia hranice.
Celkovo ste dosť alternetívna kapela, ako teda padla voľba na Darinu Rolincovú, vzhľadom na to, že sa od vášno hudobného prúdu značne odkláňa?
- My sme to nahrali dosť moderne, všetky podklady sú modernejšie s akustickými nástrojmi, preto sa Darina do toho veľmi chytila, páčilo sa jej to. Tú pesničku si vybrala preto, lebo sa jej veľmi páči už od detstva a my sme jej to spracovali do modernej verzie, len vďaka tomu, že pracovala aj na iných projektoch, každý z nás sa zohráva, dodá niečo, pokiaľ sa dá, čo najviac a hlavne naživo, lebo potom vznikajú naozaj zaujímavé momenty. Wedding band je kapela pre ľudí, ak sa im páčia tie pesničky, my na to nemusíme mať nejaké jasné idoly. To sú všetko pekné melódie, harmónie a dobrá nálada pri hraní, lebo to sú hlavne naši hudobníci. Dnes s nami hral iný basgitarista, ale inak hrá Martin Gašpar, Marcel Buntaj, Maroš Hečko, Tomáš Sloboda a ja. Táto kapela má obrovskú energiu a je to dosť komplikované, lebo spevákov je veľmi veľa a kapela musí nájsť iný nádych pre každého.
Váš pôvodný zámer bol hrať na svadbách. Podarilo sa vám to, alebo ste sa už od toho odklonili?
- Ale to bol tak trochu recesívny obraz. Na svadbách hrať nemôžme, lebo sa živíme úplne inou prácou a ani neviem z čoho spočíva svadobný repertoár, možno že aj z takýchto vecí, no ale ak by to malo byť tak, že by niekto má záujem o túto kapelu, tak si nás môže vytrhnúť z kontexu a zavolať na svoj žúr, lebo my sme jedna recesia.
Ako sa dá skĺbiť hudba s rodinou?
- To je presne o tom, že hudobník má dve rodiny. Virtuálnu a ozajstnú. Virtuálna je tá, ktorá túži po slobode a naozajstná je tá, ktorú človek nájde. A my sa s rodinou stretneme v takom čase, že keď viem, že mám veľa energie, ktorá ma ťaží, tak ma hudba od všetkého oslobodí. Dá sa to, lebo celá komunita hudobníkov s ktorými sa stýkam sme vlastne rodina. A pocit rodiny existuje. To znamená, že môžeme na seba nadávať, ale iba chvíľku, a potom si treba podať ruky a povedať si :"hej peace" lebo mier musí byť, lebo o tom to celé je. Preto ide podľa mňa Európa dokopy. Nie preto, lebo niekto chce niekoho vykorisťovať, ale aby sme sa spojili aj s ostatnými šikovnými hudobníkmi, ktorí sú vo svete a spolu s nimi robili hudbu. Nielen našu slovenskú, ktorá je úžasná, ale aby sme ju posunuli niekam inam, aby sa ľuďom páčila a mala dobrú rezonanciu.
Spolupracujete aj s mladými hudobníkmi, je veľký rozdiel medzi nimi a profesionálmi?
- My si už prácu vyberáme. Prácu si môžeme vyberať. Do čoho chceme vkročiť a vstúpiť, vstúpime. A keď chcem robiť reklamy, tak ich robím, lebo je to presne o tom, že to som ja. Je to moja bytosť, takto myslím, takto žijem. Robím niečo preto, aby som ľudí robil veselými a šťastnejšími.
Vaša reklama až zľudovela, čakali ste vôbec, že bude mať taký ohlas?
- Teším sa, že som mohol niečo po sebe nechať. Teším sa, že ľudia majú z toho radosť, lebo ja som to robil preto, lebo žijem v Košiciach a poznám týchto ľudí a svojich blízkych, preto tu aj ostávam a žijem, lebo Košice sú kráľovské mesto.
A ako vyzerajú plány do budúcnosti?
- Chcel by som dlho, dlho, dlho hrať a potom hrať a hrať a hrať a hrať a spievať, lebo nič iné pre mňa nemá taký zmysel. Samozrejme, moja rodina bude pri tom. S muzikantskou rodinou budem robiť jednu činnosť a s druhou rodinou budem pokračovať svoj život. Alebo naopak? Uvidíme...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
